V posledný novembrový deň si Rímskokatolícka aj Gréckokatolícka cirkev pripomína svätého Andreja. Jeho meno, odvodené z gréckeho Andreas, znamená mužný, odvážny, pevný. Spolu s Petrom, Jánom a Jakubom Starším patrí do štvorice najbližších Kristových učeníkov. Východné cirkvi ho uctievajú ako prvého apoštola, ktorého si Ježiš povolal do služby, a dávajú mu preto prívlastok Prvopovolaný.
Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a neskôr sa s manželkou a bratom Šimonom usadili v prístavnom meste Kafarnaum, kde sa venoval rybolovu spolu so Zebedejovcami, neskoršími apoštolmi Jánom a Jakubom a ich otcom.
Okrem práce rybára Andreja oslovila náboženská horlivosť Jána Krstiteľa. Stal sa jedným z jeho verných nasledovníkov a v jeho spoločenstve prehĺbil svoje duchovné poznanie.
Andrej bol prvý, kto spoznal Ježiša Krista ako Krista. Ján Krstiteľ ho na to pripravil slovami: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ (Jn 1,29) Na druhý deň Andrej spolu s apoštolom Jánom nasledovali Ježiša do jeho príbytku a strávili s ním deň.
Andrej potom vyhľadal svojho brata Šimona Petra a oznámil mu radostnú správu: „Našli sme Mesiáša.“ Práve Andrej priviedol Petra k Ježišovi, čím sa stal známym ako „ten, ktorý privádza ku Kristovi“. Tejto úlohy sa neskôr zhostil aj pri ďalších významných udalostiach: keď k Ježišovi priviedol chlapca s piatimi chlebmi a dvoma rybami (porov. Jn 6,1-13) a tiež v prípade Grékov, ktorí chceli vidieť Ježiša (porov. Jn 12,20-22).
Po zostúpení Svätého Ducha pôsobil Andrej v Jeruzaleme, ale neskôr sa vydal na dlhšie misijné cesty. Navštívil oblasti ako Bitýnia, Skýtia (dnešné južné Rusko a Ukrajina), Trákia, Macedónia a napokon Grécko. Podľa tradície bol prvým biskupom Byzancie, čím získal výnimočnú pozíciu v histórii východných cirkví.
Najväčšie apoštolské úspechy dosiahol v Grécku, kde ľudia vo veľkom prijímali krst a opúšťali pohanské chrámy. V meste Patras však Andreja uväznil miestodržiteľ Aegeas, pretože odmietol obetovať pohanským božstvám, a odsúdil na smrť ukrižovaním.
Aby predĺžil jeho utrpenie, nebol pribitý, ale priviazaný na kríž v tvare písmena „X“. Trpel tri dni, počas ktorých neustále kázal okoloidúcim o Kristovi. Napokon zomrel obklopený nebeským svetlom. Tento kríž, známy tiež ako „andrejský“kríž, sa stal jeho charakteristickým symbolom.
V roku 357 preniesol cisár Konštancius II. (337 – 361) pozostatky svätého Andreja do Konštantínopolu, aby tým zdôraznil význam byzantskej cirkvi. V roku 1206 ich previezli do talianskeho mesta Amalfi, kde odpočívajú v Bazilike svätého Andreja (Sant’Andrea). Hlava svätého Andreja bola uložená v Ríme, avšak v roku 1964 ju pápež Pavol VI. preniesol späť do Patrasu.
Relikvie Andrejovho kríža sú uchovávané aj na Slovensku v dedine Brehy pri Novej Bani.
Andrejove životné osudy sú popretkávané mnohými legendami. Podľa jednej z nich zachránil chlapca z horiaceho domu, vyhnal sedem diablov z Nicey a vzkriesil mŕtveho chlapca. V umení je často zobrazovaný s krížom v tvare „X“, sieťou rýb alebo knihou.
Svätý Andrej sa stal patrónom Škótska, kde je jeho kríž symbolom na národnej vlajke. Je tiež patrónom Ruska, Grécka, Ukrajiny a mnohých miest, ako je Amalfi či Košice. V našej vlasti je mu zasvätených až 34 rímskokatolíckych kostolov.
Gréckokatolíci ho ospevujú týmto tropárom a kondákom:
Tropár: Andrej, vlastný brat svätého Petra, teba prvého povolal Pán do zboru apoštolov. Pros vrúcne nášho Vládcu, aby daroval svetu pokoj a našim dušiam veľkú milosť.
Kondák: Oslávme veľkého hlásateľa právd Božích, vlastného brata Petrovho, ktorého povolal Pán ako prvého z apoštolov, aby aj nám ako Petrovi oznámil radostnú zvesť: „Našli sme očakávaného!“
