V nedeľu 26. októbra odvysielala nemecká verejnoprávna televízia ZDF po prvýkrát bohoslužbu, ktorú pripravila tzv. queer komunita z Münsteru. Konala sa v Kostole svätej Anny v mestskej časti Mecklenbeck a viedol ju farár Karsten Weidisch.
Podujatie vzbudilo veľký mediálny záujem a vyvolalo kontroverzné reakcie. Už počas príprav boli prijaté bezpečnostné opatrenia – pred kostolom hliadkovala polícia, keďže organizátori očakávali protesty. Napriek obavám však priebeh liturgie žiadne nepokoje nenarušili.
Túžba po prijatí
Zástupca komunity Jan Diekmann, ktorý sa v nej angažuje od roku 2018, pre portál katholisch.de uviedol, že cieľom bohoslužby je ukázať, že „queer ľudia majú vieru a túžia ju žiť“. Podľa jeho slov má byť svedectvom o tom, že aj veriaci s inou sexuálnou orientáciou patria do Cirkvi.
Liturgia sa niesla v duchu témy „Kto som pre Boha a kto som pred Bohom?“ – otázky, ktoré organizátori prepojili s výrokom pápeža Františka z roku 2013: „Kto som ja, aby som súdil?“ Zazneli tiež osobné svedectvá členov komunity a piesne s inkluzívnym jazykom.
Požehnanie párov rovnakého pohlavia nebolo na programe. Diekmann však v rozhovore otvorene podporil snahu o možnosť požehnávania homosexuálnych párov, ktorú v Nemecku presadzuje časť teológov, a kritizoval spôsob, akým sa o nej aktuálne diskutuje.
Kým organizátori zdôrazňovali otvorenosť a potrebu prijatia, konzervatívne katolícke médiá upozornili na teologické riziká takýchto bohoslužieb.
Kritika: sebastrednosť
Konzervatívny denník Die Tagespost ocenil úprimnú vieru účastníkov a fakt, že liturgia formálne zachovala katolícke prvky, no zároveň varoval pred posunom zamerania od Boha k človeku. „Z mnohých svedectiev a modlitieb vyžarovalo skôr sústredenie na vlastné zranenia než pohľad na Krista,“ uviedol komentár denníka.
Podľa denníka nemožno zamieňať pastoračnú otvorenosť s teologickou premenou Cirkvi. „Eucharistia nie je priestorom na sebavyjadrenie alebo spoločenské agendy, ale slávením Kristovho tajomstva,“ pripomína text.
Za problematický považovali kritici aj výrok farára Weidischa z kázne: „Buď sám sebou, ži svoju pravdu, prines ju do tohto sveta.“ Podľa nich podobné formulácie posúvajú dôraz od Krista k subjektívnej sebarealizácii. „Z kresťanského pohľadu neexistuje žiadna ‚moja pravda‘, pretože Kristus sám je Pravda (Jn 14,6). Naša identita sa nachádza v ňom, nie v našej sexualite,“ upozornil Tagespost.
Kontext
Diskusia o „queer“ bohoslužbe sa v Nemecku odohráva v čase, keď veľkú pozornosť vyvolala Handreichung (pastoračná príručka) Nemeckej biskupskej konferencie a Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK). Tento dokument odporúča umožniť požehnávanie párov rovnakého pohlavia v rámci pastoračnej praxe.
Rím sa však k takémuto postupu opakovane staval odmietavo. V roku 2021 Dikastérium pre náuku viery potvrdilo, že Cirkev nemá právomoc žehnať zväzkom osôb rovnakého pohlavia, pretože „Boh nemôže žehnať hriech“. Pápež František zároveň vyzval, aby k homosexuálnym osobám bolo pristupované s úctou, citlivo a pastoračne, bez odsudzovania – no v rámci učenia Cirkvi o manželstve a sexualite.
Pravda a láska
Konzervatívny postoj vychádza z postoja Ježiša Krista, ako ho podávajú evanjeliá. Podľa vzoru svojho Zakladateľa Cirkev spája lásku s pravdou. „Láska bez pravdy sa stáva svojvoľnou, pravda bez lásky tvrdou. Iba tam, kde sa tieto dve stretnú, môže dôjsť k skutočnému zmiereniu,“ uzatvára Tagespost.
„Queer“ bohoslužba v Münsteri sa tak stala symbolom napätia, ktoré (nielen) v Nemecku prebieha už roky – medzi snahou o pastorálnu inklúziu a vernosťou katolíckej náuke. ZDF síce odvysielala liturgiu, ktorá pre mnohých znamenala uznanie, no zároveň otvorila otázku, či sa hranica medzi pastoračnou starostlivosťou a doktrinálnou nejasnosťou nezačína nebezpečne stierať.
