Svätý Charles Eugène de Foucauld, ktorého pamiatku si rímskokatolíci pripomínajú 1. decembra, sa narodil v aristokratickej rodine v roku 1858.V mladosti bol známy svojím búrlivým životom. Ako dôstojník francúzskej armády sa vyznačoval nedisciplinovanosťou, čo ho napokon stálo kariéru. V roku 1882 ho prepustili z armády po tom, ako prepašoval do kasární svoju milenku. Avšak táto strata ho priviedla k novej kapitole jeho života – k vedeckému bádaniu a objavovaniu neprebádaných krajín.
Ako 25-ročný sa vydal na expedíciu do Maroka, kde ho ovplyvnil islam a jeho dôraz na ustavičnú prítomnosť Boha. Pohľad na modliacich sa moslimov urobil na neho taký dojem, že sa rozhodol vrátiť ku kresťanstvu, ktoré opustil ešte ako mladík. Výsledky svojich expedícií zhrnul v diele Prieskumná cesta cez Maroko, za ktoré získal zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti.
V roku 1886 prežil hlboké duchovné obrátenie, ktoré ho nasmerovalo k jednoduchosti a hľadaniu Boha. Najprv vstúpil k trapistom a žil v kláštoroch vo Francúzsku a Sýrii. Po šiestich rokoch si však uvedomil, že jeho povolanie spočíva v ešte väčšej jednoduchosti a samote. Opustil rehoľu a stal sa pustovníkom v Nazarete, kde žil tri roky medzi chudobnými a venoval sa manuálnej práci.
V roku 1901 bol vysvätený za kňaza a usadil sa v alžírskej púšti. Tu začal svoju misiu medzi Tuaregmi, spoznával ich život a kultúru. Zostavil tuaregský slovník a gramatiku, ktoré sa stali základom pre štúdium ich jazyka.
Charles de Foucauld žil medzi Tuaregmi ako priateľ a brat. Rozdával potraviny i lieky a pomáhal miestnym obyvateľom, pričom sa nesnažil o ich priame obrátenie na kresťanstvo. Jeho cieľom bolo svojím príkladom ukazovať Božiu lásku.
Počas prvej svetovej vojny, keď Saharu zasiahla vlna nepokojov, zostal s miestnymi obyvateľmi, aby ich chránil. 1. decembra 1916 ho však zastrelili povstalci pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete.
Jeho myšlienky inšpirovali založenie reholí Malých bratov Ježišových a Malých sestier Ježišových, ktoré pokračujú v jeho línii jednoduchosti a solidarity.
Charles de Foucauld bol blahorečený pápežom Benediktom XVI. 13. novembra 2005 po uznaní zázraku uzdravenia talianskej ženy trpiacej rakovinou, ktorá svätca prosila o príhovor. Pápež pri tejto príležitosti vyzdvihol jeho život ako „výzvu k univerzálnemu bratstvu“.
Druhý zázrak pripisovaný príhovoru už blahoslaveného viedol k jeho svätorečeniu 15. mája 2022. Stal sa v roku 2016, keď 21-ročný tesár v Saumure prežil pád z veľkej výšky, pri ktorom mu drevený kôl prebodol telo bez poškodenia životne dôležitých orgánov. Pápež František vtedy o novom svätom povedal: „Môžeme v ňom vidieť proroka našej doby, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery.“
Duchovná rodina Charlesa de Foucaulda, ktorú v roku 1955 vytvorilo 8 komunít, sa postupne rozrástla až na 20 komunít na celom svete. Dnes má 13 000 členov, mužov a žien v rozličných formách zasvätenia od rehoľného života až po sekulárne inštitúty a bratstvá.
