V utorok 4. novembra v skorých ranných hodinách zomrel vo Vojenskej nemocnici v pražských Střešoviciach kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a český prímas. Mal 82 rokov.
Kardinál Duka patril medzi najvýznamnejšie osobnosti novodobých dejín Katolíckej cirkvi v Česku. Narodil sa 26. apríla 1943 v Hradci Králové. Do Rádu bratov kazateľov (dominikánov) vstúpil v januári 1968, teda ešte v čase, keď bola činnosť rehoľných spoločenstiev v komunistickom Československu zakázaná.
Po piatich rokoch štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej fakulte v Litoměřiciach ho 22. júna 1970 kardinál Trochta vysvätil za kňaza. Následne pôsobil vo farnostiach Pražskej arcidiecézy. Keď mu v roku 1975 odňali štátny súhlas, pracoval v továrni a popritom slúžil ako tajný duchovný.
Inicioval český preklad Jeruzalemskej Biblie, na ktorom sa pracovalo od roku 1980, a sám sa zapojil do 10-členného tímu prekladateľov spolu s Františkom X. Halasom a jeho manželkou Dagmar ako jej hlavný prekladateľ. V tradíciách dominikánskej spirituality sa profiloval ako teológ a publikoval v tomto kontexte v knihách a časopisoch najmä v oblasti biblických štúdií.
Neskôr ako šéfredaktor od roku 1997 mal výrazný podiel na vydávaní dominikánskej revue Salve pre teológiu a duchovný život. Bol aj členom medzinárodnej revue Communio v českej verzii.
V roku 1981 ho zatkli a uväznili za tzv. marenie štátneho dozoru nad cirkvami. Vo väzení na plzenských Boroch sa vtedy stretol aj s Václavom Havlom, ktorého režim obvinil z tzv. podvracania republiky. Duka spomínal, že obaja pracovali vo väzenskej dielni – kým Havel skladal obálky, on montoval autodiely. Keď ho po roku prepustili, až do Nežnej revolúcie pracoval v Škode Plzeň.
Po roku 1989 sa významne podieľal na obnove cirkevného života ako provinciál dominikánov (tajný už od roku 1986), neskôr královohradecký biskup. V roku 2010 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za pražského arcibiskupa a v roku 2012 za kardinála.
Pevný hlas vo verejnom priestore
Dominik Duka sa nikdy nebál vstupovať do spoločenských debát. Otvorene hájil kresťanské korene Európy a pripomínal, že „Európa stojí na základoch kresťanstva, na úcte k človeku, rodine a duchovnej kultúre, ktorá formovala naše dejiny“. Varoval pred relativizáciou pravdy a stratou duchovných istôt.
Vo svojich vystúpeniach zdôrazňoval, že Cirkev má byť verná svojmu poslaniu, nie módnym ideológiám: „Prajem si Cirkev s otvorenou náručou, ktorá sa však falošne nepodlizuje, aby sa zapáčila.“ Jeho hlas – často nepochopený v liberálnych kruhoch – zostával výzvou k návratu k pravde, spravodlivosti a úcte k ľudskej dôstojnosti.
S kardinálom Dukom je spojený aj vznik internetového média Konzervativní noviny s prílohou Katolické noviny (od roku 2023 samostatné médium). V roku 2017 počas Svätováclavskej púte v Starej Boleslavi povedal: „Verím, že sa mlčiaca väčšina prebudí.“ Tento výrok – v čase napätej spoločenskej atmosféry – sa stal jedným z impulzov pre postupný vznik spomenutých médií. Kardinál Duka bol ich verným podporovateľom a čestným hosťom na výročných stretnutiach redakcií.
Posledné slová pre Katolické noviny
Len niekoľko dní pred smrťou odpovedal kardinál Duka na otázky českého internetového média Katolické noviny, v ktorom s pokorou hovoril o svojom zdravotnom stave a o živote. V závere rozhovoru sa zamyslel nad stavom spoločnosti: „Zdá sa mi, že dnes jedinou správnou skupinou, jedinou správnou ideológiou sú tí, ktorí majú prístup do médií a tvoria akúsi mediálno-vládnu koalíciu. Kto niečo povie, je hneď nálepkovaný. To už mi pripadá ako nebezpečenstvo morálno-kultúrnej krízy.“
A dodal aj slová, ktoré dnes znejú ako jeho odkaz: „Ak medzi sebou nebudeme konať s rešpektom, úctou a snahou o porozumenie, ak nebudeme schopní skutočnej diskusie založenej na argumentoch, skončíme v slepej uličke. Ale nemusí to tak byť. Človek nie je len bytosť emocionálna, ale aj rozumná a slobodná – bytosť schopná súcitu, priateľstva a lásky.“
Dominikán Dominik Duka svoj život zasvätil službe Cirkvi, Bohu i vlasti. Svojím životom tak zanechal stopu hlbšiu než len v cirkevných dejinách. Muž modlitby, štúdia a odvahy vo svojom poslednom rozhovore s pokorou povedal, že „choroba patrí k životu a vyrovnávanie sa s ňou nám dáva silu byť pevnejšími“.
Kardinál Dominik Duka zomrel ako svedok viery, ktorý v ťažkých desaťročiach neslobody nikdy nestratil vnútornú istotu, že pravda a sloboda majú zmysel len v spojení s vierou. Stál pevne a s pokojom hovoril o nádeji, ktorá presahuje všetky hranice tohto sveta.
Pohrebná svätá omša za zosnulého kardinála bude 15. novembra o 11. hodine v katedrále sv. Víta v Prahe, po nej bude nasledovať pohreb. Omšu bude pravdepodobne celebrovať arcibiskup Ján Graubner. Ostatky zosnulého budú podľa informácií pražského arcibiskupstva uložené v Novej arcibiskupskej kaplnke v Katedrále svätého Víta. Naposledy tu bol pochovaný kardinál Miloslav Vlk v roku 2017.
