Evanjelista Lukáš často používa obraz cesty ako symbol putovania v pozemskom živote smerom do večnosti. Aj emauzskí učeníci, o ktorých počúvame na Tretiu veľkonočnú nedeľu, sú na ceste, avšak kráčajú zlým smerom – preč z Jeruzalema. Opúšťajú mesto Ježišovho umučenia a smrti. Vedia už aj o údajnom Ježišovom zmŕtvychvstaní, majú informácie od žien i učeníkov. Vedia […]
Svätý Juraj, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 24. apríla, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi. Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom […]
Evanjelium Nedele Dobrého pastiera nám pred oči kladie starozákonný obraz, ktorý je starší než naše chrámy – no zároveň aktuálnejší než mnohé moderné pojmy: Kristus, dobrý pastier. Je to ranokresťanský obraz, ktorý nachádzame už v katakombách. Na prvý pohľad pôsobí tento obraz cudzo. Veď už nežijeme medzi stádami a pasienkami. Už nerozmýšľame v kategóriách pastierov […]
Veľká noc je za nami. Účasť na bohoslužbách poklesla, sviatočné šaty visia späť v skrini, čokoládové vajíčka sú zjedené a rodinné návštevy rozptýlené. Čo urobiť s radosťou zo Vzkriesenia teraz, keď sa život vrátil do svojho zabehnutého tempa? Príbeh Ježišovho vzkriesenia nie je záverečný diel evanjelií, po ktorom si oddýchneme a pokračujeme vo svojich starých šľapajach. Ježiš nevstal z mŕtvych […]
Kvalitu života zvykneme merať viacerými ukazovateľmi: komfort, vzťahy, šťastie, zdravie… Najčastejšie zdôrazňujeme práve zdravotnú stránku. Aj preto priťahujú pozornosť spôsoby a rady, ako túto kvalitu života získať a udržať čo najdlhšie. Do tejto kategórie patria aj údaje, ktoré zverejnil lekár internista Dr. José Jorge Maya: Toto sú podľa internistu výsledky štúdií, ktoré skúmali, ako vplýva pravidelná […]
Prijímam s vďačnosťou túto možnosť nechať sa ochraňovať niekým mocnejším, najmocnejším. Vtedy mi nepadne zaťažko nechať sa nazvať ovečkou, pretože som často ovcou zaslepenou svojou túžbou po šťavnatej pastve, hlúpou pre svoje obmedzené schopnosti i ťarbavosť svojho srdca.
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
kaplnka
