Gréckokatolícka cirkev si 22. januára pripomína svätého apoštola Timoteja, blízkeho spolupracovníka Apoštola národov Pavla. Jeho meno pochádza z gréckeho slova Timotheos, čo znamená ten, ktorý si ctí Boha. Timotej sa narodil v meste Lystra v maloázijskej provincii Lykaónia (dnes v ruinách neďaleko dediny Kilistra v Turecku). Pochádzal z nábožensky zmiešanej rodiny: otec bol pohan, zatiaľ čo matka Eunika a stará matka Loida (porov. 2 Tim […]
Určite mi dáte za pravdu, že vo svojom duchovnom živote narážame predovšetkým na dve základné skúsenosti: na chvíle, keď je naša modlitba vyslyšaná, a na momenty, keď ostáva akoby bez odpovede. Nezriedka sa vtedy pýtame, ako je to vôbec možné. Veď v Božom slove nachádzame jasné prísľuby: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7,7) Čítame o viere […]
Svätý hieromučeník Klement Ankyrský, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 23. januára, sa narodil okolo roku 258 v Ankyre (dnes Ankara v Turecku). Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená vľúdny. Klementov otec bol pohan a zomrel ešte za Klementovho detstva. Matka kresťanka ho po otcovej smrti vychovávala k láske k Bohu a Cirkvi. Vo veku 12 rokov prišiel Klement aj o ňu. Ešte pred odchodom z tohto sveta mu […]
„Babka na mňa prepísala byt,“ aj takúto odpoveď si pamätám z hodín náboženstva, keď som sa zaujímal, prečo sa žiaci pripravujú na sviatosť birmovania. Aby som im však nekrivdil, kde-tu sa odpovede predsa len dotkli aj Svätého Ducha. Hoci v teórii ovládame, že sviatosť birmovania patrí medzi tri sviatosti kresťanskej iniciácie, spolu s krstom a Eucharistiou, napriek tomu má […]
Biblický výraz „lotrovský pelech“ (Jer 7,11; Mk 11,17) nie je emotívnym morálnym výkrikom, ale presnou diagnózou rozpadu poriadku. Spoločnosť sa láme vtedy, keď právo prestáva zaväzovať a slúži už len ako kulisa. V takejto realite už nerozhoduje lepší argument, ale silnejšia donucovacia moc. Územia, zdroje, historické naratívy aj náboženské symboly sa stávajú manipulovateľnými; právo síce formálne existuje, no stráca […]
Vždy budú medzi nami takí, ktorí budú poukazovať len na naše chyby. Napriek tomu môžeme ostať slobodní a zároveň rešpektovať Boha. On nás nepotrebuje „nachytať na hruškách“, ale chce, aby sme boli šťastní a slobodní a zároveň milovali jeho i bratov.
Hádam každý veriaci človek už zažil obdobie, keď sa mu nechcelo modliť. Vo vnútri sme necítili žiadnu chuť ani potrebu obracať sa k Bohu. Taká duchovná (s)púšť. Nejde pritom nevyhnutne o stratu viery alebo o vedomé zanedbávanie duchovného života. Modlitba prestáva byť prirodzenou súčasťou dňa. Skúsenosť duchovného sucha však nemusí byť znakom zlyhania. Môže sa stať impulzom k hlbšiemu […]
iný bohoslužobný priestor
