Katedrála (Dóm) sv. Martina je najväčší aj najvýznamnejší kostol v Bratislave. Patrí k najnavštevovanejším historickým pamiatkam. Od 8. marca 2008 je sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska. Je to trojloďový gotický kostol, bol postavený v 14. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola a cintorína, hoci sa začal budovať už v 13. stor. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Miesto, na ktorom dnešná katedrála stojí, bolo viacvýznamovým centrom vznikajúceho mestského osídlenia. Stretávali sa tu cesty, vznikol trh, nachádzalo sa tu teda jadro vtedajšieho mesta, kde sa dá predpokladať aj kaplnka. Mešťania však chodievali na bohoslužby na Bratislavský hrad, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula. Až keď návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich pápeža Inocenta III. o povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Povolenie bolo vydané v r. 1204. Po prepoštstve, ako mieste vydávajúcom a obstarávajúcom listinný a dokumentačný materiál, sa na základe súhlasu pápeža Honoria III. v r. 1221 presťahoval aj kostol. Po desaťročiach stavebných prác bola vysvätená centrálna loď v r. 1452. Prístavby sú z 15. až 18. storočia. Počas 18. storočia boli do celého interiéru kostola pridané barokové prvky, ktoré boli v 19. storočí v rámci regotizácie odstránené. Baroková kaplnka sv. Almužníka však ostala zachovaná.
Korunovácie boli najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina. Je to obdobie ohraničené rokmi 1563 – 1830, kedy bol korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Konalo sa tu 19 korunovácií. Bolo tu korunovaných 11 kráľov, vrátane Márie Terézie a 8 kráľovských manželiek.
Kostol prešiel od svojej posviacky v r. 1452 viacerými premenami a drobnými prestavbami či prístavbami. V r. 1760 bola pôvodná kostolná veža zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola znovu zničená v r. 1835 požiarom. V r. 1847 bola veža rekonštruovaná a v r. 1877 dostal Dóm dnešnú podobu. V dóme sa nachádzajú kaplnky. Umelecky najhodnotnejšiu kaplnku sv. Jána Almužníka z r. 1732 (Donnerova) dal pristaviť vtedajší ostrihomský arcibiskup a primas Uhorska Imrich Eszterházy. Pod kaplnkou je krypta, do ktorej po smrti r. 1745 Eszterházyho pochovali.
Veža dómu je vysoká 85 m. Na jej vrchole je kópia svätoštefanskej koruny, symbolizujúcej význam korunovačného chrámu. Veža kostola bola postavená aj s trojložím a plnila funkciu bašty, lebo bola súčasťou mestského opevnenia. Ďalej sa tu nachádzajú gotické a renesančné náhrobky, 8-hranné stĺpy, farebné okná. Interiér katedrály je bohatý na diela významných umelcov. Nemožno nespomenúť súsošie sv. Martina na koni, odliate do olova. Toto veľdielo vytvoril roku 1734 Donner. Jeho busta aj busta Franza Liszta sa nachádzajú vľavo pod schodišťom. Liszt tu dirigoval korunovačnú omšu.
V katakombách katedrály sú pochovaní významní šľachtici, cirkevní hodnostári a umelci. Medzi nich patrí napr. autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza.
Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina národnou kultúrnou pamiatkou.
Od roku 2003 sa každoročne koná festival Korunovačné slávnosti, ktorý si pripomína niekdajšiu kráľovskú korunováciu.
Viac na sk.wikipedia.org
virtuálna prehliadka interiéru www.panoramyslovenska.sk a www.panoramyslovenska.sk
