Rímskokatolícka cirkev si 16. mája pripomína svätého Jána Nepomuckého, jedného z najvýznamnejších svätcov stredoeurópskeho priestoru. Jeho sochy nájdeme na mostoch, pri kostoloch i na námestiach vždy ako symbol ochrany pred povodňami. Ján sa narodil okolo roku 1340 v dedine Pomuk pri Plzni. Jeho rodina bola zámožná, otec bol richtárom. Po základnom vzdelaní pravdepodobne študoval na Pražskej univerzite. Od roku […]
15. máj je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený s menom svätej Žofie, kresťanskej vdovy z Ríma, ktorá počas prenasledovania kresťanov v 2. storočí vychovala svoje tri dcéry vo viere, nádeji a láske. Nie však len obrazne: jej dcéry sa naozaj volali Viera (Pistis), Nádej (Elpis) a Láska (Agapé) a každá z nich spájala so svojím menom aj patričný obsah, ktorého sa nevzdali ani […]
Rímskokatolícky kalendár obsahuje 12. mája spomienku svätého Pankráca, ktorého meno v preklade z gréčtiny znamená všemocný. Podľa starobylej legendy sa Pankrác narodil okolo roku 289 niekde pri meste Synnada (dnes Şuhut v Turecku) v rodine zámožných rímskych občanov. Keď mal deväť rokov, zomrela mu matka Kyriada pri pôrode ďalšieho dieťaťa, otec zahynul krátko nato od žiaľu a jedináčik sa ocitol v opatere […]
Tretie fatimské tajomstvo sa zrodilo 13. júla 1917 na poli v Cova da Iria. Panna Mária toho dňa ukázala Lucii, Františkovi a Hyacinte sériu symbolických obrazov a pripojila naliehavú výzvu kajať sa, modliť sa ruženec a zasvätiť Rusko svojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Podľa priania Panny Márie deti smeli hovoriť len o prvej a druhej časti. Tú tretiu si mali nechať v srdci, až kým […]
13. mája 1917 vstúpila do histórie jednoduchá veta: „Prichádzam z neba.“ Vyslovila ju Panna Mária pred zmätenými očami deväťročnej Lucie, Františka a Hyacinty. Odvtedy sa Fatima stala synonymom naliehavého volania k modlitbe a pokániu, ale aj jemného materského prísľubu: „Moje Nepoškvrnené Srdce napokon zvíťazí.“ Mária – tvár ženy, ktorú svet potrebuje V Márii vidíme, aká môže byť žena, keď sa […]
Kresťanské sviatky postihol smutný trend. Vieme, že pri svojom zavedení si niekedy požičali dátum nejakého židovského alebo aj pohanského sviatku a dali mu nový, kresťanský obsah – Vianoce, Veľká noc, Päťdesiatnica… Lenže v procese sekularizácie dnes pozorujeme spätný chod. Hoci viaceré kresťanské sviatky majú dlhú históriu a spoločnosť ich ako-tak prijíma, predsa ich postupne zbavuje ich kresťanského obsahu. […]
Kto by nechcel žiť život s radosťou, ktorou neotrasie ani búrka – s radosťou, ktorú neodfúkne vietor verejnej mienky, s radosťou, ktorú nezničí ani neúspech, ani kritika, ani nepochopenie?
6:00 - 6:25
7:30 - 7:55
9:00 - 17:00 (stála spovedná služba)
9:00 - 13:00
13:00 - 17:00
16:00 - 16:25
17:00 - 17:25
18:30 - 19:00
