Veľkopôstne obdobie prirodzene nabáda k reflexii zmyslu ľudského utrpenia. Často uvažujeme o kríži, ktorý sa stal nástrojom spásy, a snažíme sa vlastnú bolesť spojiť s Kristovou. Príbeh našej spásy sa môže zdať príliš krutý až absurdný. Bolo toľké utrpenie naozaj nutné? Nešlo to jednoducho inak? Veľký týždeň je skoncentrovaný do niekoľkých dní, ktoré sa veľmi rýchlo zmenia vo Veľkonočnej […]
Veľký piatok – v Rímskokatolíckej cirkvi nazývaný aj Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) – je jedným z najhlbších a najtichších dní cirkevného roka. Deň, keď si sprítomňujeme utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži, v sebe v sebe však nesie aj nádej. Je to deň, keď Cirkev a kresťan na víťazstvo hľadí cez bolesť a smrť. […]
Živú diskusiu nielen vo vnútri Katolíckej cirkvi rozprúdil antverpský rímskokatolícky biskup Johan Bonny svojim aktuálnym pastierskym listom. 19. marca v ňom oznámil zámer vysvätiť do roku 2028 ženatých mužov za kňazov. Tento krok zdôvodňuje dramatickým poklesom kňazských povolaní v západnej Európe a zároveň ho vníma ako súčasť realizácie záverov Synody o synodalite. „Synoda sa musí skončiť tam, kde sa […]
Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. (Mk 15,38) Evanjelista Marek týmto veľkolepým obrazom končí svoje svedectvo o posledných chvíľach Krista, ktorý zomiera ako človek na kríži, aby z neho vzlietol ako Boh do večného života. Kristus sa ako Boh narodil do nášho sveta a ako Boh z neho odchádza, ale na svojom tele vykonal podstatnú zmenu: […]
Veľkým štvrtkom, známym aj ako Zelený štvrtok alebo Štvrtok Pánovej večere, vstupujeme do Veľkonočného trojdnia. V liturgii sa dotýkame tajomstiev Poslednej večere, ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva, ale aj Ježišovho hlbokého gesta pokory – umývania nôh. Rímskokatolícka cirkev: Večera, ktorá neprestáva V rímskokatolíckej liturgii je Veľký štvrtok spojený s osobitnými bohoslužbami: Missa chrismatis – omša svätenia olejov V dopoludňajších hodinách […]
Slávnosť Kvetnej alebo Palmovej nedele pochádza zo starobylej jeruzalemskej tradície zo 4. storočia. Jej liturgiu podrobne opisuje známa pútnička Egeria. Spomína procesiu, ktorá sa začína v Bazilike zmŕtvychvstania, vinie sa na Golgotu, do Chrámu Eleona na Olivovej hore a končí sa na mieste, kde Ježiš vystúpil do neba. Biskup, kňazi, diakoni a celý ľud spievajú hymny, prednášajú príslušné čítania […]
Ako trápne musela v tejto atmosfére takej koncentrovanej lásky vyznieť hádka učeníkov o tom, kto z nich je väčší. Ježiš neprejavuje ani rozčarovanie, ani hnev.
