Gréckokatolícka cirkev si 20. mája pripomína svätého Tallelaia, mladého lekára a mučeníka z 3. storočia. Svoj život zasvätil Kristovi a službe chorým, ktorých liečil bez nároku na odmenu. Aj preto ho Cirkev radí do skupiny svätých nezištníkov. Tallelaios sa narodil okolo roku 265 v oblasti dnešného Libanonu. Jeho otec Beroukias bol vojenský veliteľ a matka Romylia vychovávala deti v kresťanskej viere. Tallelaia […]
Keď dnes prídeme na Olivovú horu v Jeruzaleme a navštívime malú Kaplnku nanebovstúpenia, ukážu nám tam dva odtlačky nôh v kamennej podlahe. Niektorí sa nad tým pousmejú. A predsa sa v tom ukrýva hlboká duchovná myšlienka: Kristus neprešiel týmto svetom bez stopy.
Ježiš prišiel, aby nám ukázal Otca, aby sme ho mohli spoznať. Celé evanjelium je radostnou zvesťou o Otcovi, o jeho láske k nám, o jeho milosrdenstve, o jeho túžbe po každom jednom z nás. Hovorí o tom aj v evanjeliovom úryvku Siedmej veľkonočnej nedele. Ježiš rekapituluje svoje poslanie: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si […]
Kresťanské sviatky postihol smutný trend. Vieme, že pri svojom zavedení si niekedy požičali dátum nejakého židovského alebo aj pohanského sviatku a dali mu nový, kresťanský obsah – Vianoce, Veľká noc, Päťdesiatnica… Lenže v procese sekularizácie dnes pozorujeme spätný chod. Hoci viaceré kresťanské sviatky majú dlhú históriu a spoločnosť ich ako-tak prijíma, predsa ich postupne zbavuje ich kresťanského obsahu. […]
Kto by nechcel žiť život s radosťou, ktorou neotrasie ani búrka – s radosťou, ktorú neodfúkne vietor verejnej mienky, s radosťou, ktorú nezničí ani neúspech, ani kritika, ani nepochopenie?
Jeden známy mi vravel, že pochádzal z neveriacej rodiny. Zo zvedavosti išiel do kostola, a keď išli ľudia na prijímanie, dostal silný vnútorný impulz, že má ísť aj on. Hoci neveriaci, pristúpil k Eucharistii a začala sa jeho dlhá cesta k obráteniu. Dnes je kňazom… To sú veci, čo?
Zaujalo ma svedectvo jednej matky, ktorá v roku 2024 prišla o svojho syna vo vojne. Opisovala svoju veľkú bolesť a proces lúčenia. Jeden moment ma zasiahol mimoriadne intenzívne: aby sa dokázala so synom rozlúčiť, uveriť, že je naozaj mŕtvy, potrebovala sa dotknúť jeho rán. Potrebovala sa dotknúť zdroja svojej nesmiernej bolesti. Nebolo to morbídne gesto. […]
