Svätý František Saleský, ktorého si rímskokatolíci pripomínajú 24. januára, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti Rímskokatolíckej cirkvi 17. storočia. Ako teológ, mystik, biskup a Učiteľ Cirkvi ovplyvnil duchovný život mnohých generácií nielen svojou pastoračnou činnosťou, ale aj bohatým literárnym odkazom. Jeho hlavné diela ako Filotea (Úvod do zbožného života), Teotimus (Traktát o Božej láske) či Duchovné rozhovory sú nadčasovými príručkami kresťanského života.
František sa narodil 21. augusta 1567 v šľachtickej rodine na zámku Sales pri Annecy v Savojsku. Ako najstarší z dvanástich detí mal predpoklady na svetskú kariéru. Vzdelanie získal v Annecy a Paríži, kde sa stretol s kalvínskym učením o predestinácii. Táto doktrína ho uvrhla do existenciálnej krízy, ktorá vyvrcholila duchovným prebudením v roku 1587, keď pochopil, že Boh je láska a všetko, čo prichádza z Božej vôle, slúži na dobro človeka.
Po štúdiu práva v Padove sa proti otcovej vôli rozhodol pre kňazský stav. V roku 1593 bol vysvätený za kňaza a začal svoju misiu medzi kalvínmi v Savojsku. Keďže jeho verejné kázne boli miestami zakázané, šíril svoje posolstvo prostredníctvom letákov a korešpondencie. Počas života napísal viac ako 20-tisíc listov, ktoré odrážajú jeho láskavý a zároveň hlboko teologický prístup k viere.
V roku 1602 bol vysvätený za biskupa Ženevy, avšak pre dominanciu tamojších protestantov sídlil v Annecy. Ako biskup sa vyznačoval obdivuhodnou pastoračnou starostlivosťou, ktorá sa spájala s neobyčajnou láskavosťou a optimizmom, pričom jeho vedenie sa vždy zameriavalo na praktickú zbožnosť a duchovnú obnovu.
František zdôrazňoval, že kresťanský život má byť včlenený do všedného dňa. Opakoval, že kresťanská dokonalosť nie je rezervovaná len pre kláštory. Jeho učenie o tom, že každý človek má prinášať „plody podľa svojho druhu“ (Gn 1,11), sprístupňovalo duchovný život všetkým.
V roku 1604 sa spoznal s Janou Františkou de Chantal, čo viedlo k založeniu Rádu Navštívenia Panny Márie. Toto rehoľné spoločenstvo, známe dôrazom na jednoduchosť a blízkosť k ľuďom, sa rýchlo rozšírilo po celej Európe. František a Jana spolupracovali na vytváraní duchovnej komunity, ktorá spájala kontemplatívny život s aktívnou službou.
Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu neprestával František slúžiť. Keď v decembri 1622 sprevádzal savojského vojvodu na audienciu ku francúzskemu kráľovi, cestou ho v Lyone postihla mozgová mŕtvica. Zomrel v tamojšom kláštore Rádu Navštívenia Panny Márie 28. decembra 1622. Jeho telo preniesli do Annecy, kde je pochovaný v kláštornom kostole.
František Saleský bol blahorečený v roku 1661, svätorečený v roku 1665, za Učiteľa Cirkvi vyhlásený v roku 1877 a za patróna tlače a žurnalistov v roku 1923.
Úcta k svätcovi sa rozšírila aj vďaka talianskemu kňazovi svätému Jánovi Boscovi, ktorý po tomto biskupovi pomenoval v roku 1854 svoju novú rehoľu – saleziáni, ktorá sa v období priemyselnej revolúcie zameriavala na výchovu a vzdelávanie chudobnej mládeže.
Pri príležitosti 400. výročia smrti Františka Saleského mu pápež František venoval apoštolský list Totum amoris est.
Svätý Otec vyzdvihol jeden z jeho najznámejších výrokov – „Srdce hovorí k srdcu“, ktorý inšpiroval celé generácie veriacich vrátane svätého Johna Henryho Newmana, ktorý si ho zvolil za svoje biskupské motto v latinskom znení „Cor ad cor loquitur“.
František Saleský bol presvedčený, že nato, „aby sme dobre hovorili, stačí dobre milovať. Komunikácia nikdy nesmie byť zredukovaná na niečo umelé, na – ako by sme dnes povedali – marketingovú stratégiu, ale je skôr odrazom duše, viditeľným povrchom jadra lásky, ktoré je očiam neviditeľné,“ napísal Svätý Otec František v Posolstve na 57. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov v roku 2023.
Keďže svätý František „dobre miloval“, dokázal sa dohovoriť aj s hluchonemým Martinom a stal sa jeho priateľom. Preto si ho pripomíname aj ako ochrancu ľudí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Medzi ďalšie často citované výroky svätého Františka patria vety: „Pravá láska nepozná žiadnu metódu.“ „Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme znášať svoje nedokonalosti.“ „Svätý, ktorý je smutný – to je smutný svätý.“
Svätý František Saleský predstavuje harmonické skĺbenie intelektu, spirituality a praktického života, ktoré je inšpirujúce aj v dnešnej dobe.
