V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi je 15. marec spojný s menom svätého Klementa Máriu Hofbauera, patróna Viedne, pekárov a spolupatróna Varšavy.
Klement Mária Hofbauer sa narodil 26. decembra 1751 v Tasoviciach pri Znojme do početnej rodiny Petra Pavla Dvořáka, ktorý si priezvisko ponemčil. Deviatemu zo svojich dvanástich detí dal pri krste meno Ján Evanjelista. Keď otec zomrel, Ján nemal ešte ani sedem rokov. Napriek chudobe a ťažkostiam sa ako chlapec túžil stať kňazom, no pre nedostatok financií sa vyučil za pekára.
Jeho túžba stať sa kňazom sa však nikdy nestratila, a preto podnikol niekoľko peších pútí do Ríma s nádejou, že nájde svoju cestu. V tom období prijal meno Klement podľa svätého pápeža Klementa Rímskeho.
Aby si zarobil na štúdium, pracoval ako pekár v Znojme a neskôr vo Viedni. Jeho život sa zmenil, keď po svätej omši v tamojšom Dóme svätého Štefana náhodne natrafil na tri ženy, ktorým sa zdôveril so svojou túžbou stať sa kňazom – a tie sa rozhodli finančne ho podporiť. Táto pomoc mu otvorila dvere k štúdiu teológie.
Vo Viedni sa však stretol s tvrdým jozefinizmom – ideológiou cisára Jozefa II., ktorá obmedzovala cirkevné slobody. Keď jeden profesor prednášal veci, ktoré odporovali katolíckej viere, Klement sa postavil a vyhlásil: „Pán profesor, to, čo prednášate, už nie je katolícke!“ a z auly odišiel.
Počas štúdií Klement spoznal novú misijnú kongregáciu redemptoristov, založenú svätým Alfonzom Mária de’ Liguori. S priateľom Tadeášom Hüblom odišli do Ríma, kde obaja vstúpili do tejto rehole a boli vysvätení za kňazov v roku 1785. Klement prijal rehoľné meno Mária na znak úcty k Panne Márii.
Krátko nato ich predstavení vyslali za Alpy, aby tam rozšírili pôsobenie svojej rehole. Keď však Klement a Tadeáš zistili, že vo Viedni nemôžu založiť kláštor, zamierili do Varšavy, kde ich čakala mimoriadne náročná misia. Bol im daný do správy Kostol svätého Benona, kde začali systematicky pomáhať najbiednejším. Klement postupne založil pre chudobné deti školu, detský domov, latinskú školu i priemyslovku, aby si mohli zarobiť na živobytie.
Na sväté omše a spovede ku Klementovi radi chodili nielen chudobní, ale aj šľachta a inteligencia. Keď mu raz istý človek napľul do tváre počas žobrania pre siroty, Klement si pokojne utrel tvár a povedal: „Áno, to je pre mňa. Teraz mi dajte niečo pre naše deti.“
Napriek jeho obrovskému úsiliu boli redemptoristi napokon v roku 1808 napoleonskými vojskami vyhnaní a ich pôsobenie vo Varšave sa skončilo.
Klement sa potom vrátil do Viedne, kde pod policajným dozorom, ale s patronátom miestneho arcibiskupa Hohenwarta sa stal spovedníkom uršulínok a rektorom ich kostola. V čase, keď miestna viedenská cirkev trpela dôsledkami jozefinizmu a duchovnej letargie, Klement priviedol k viere množstvo ľudí všetkých spoločenských vrstiev. Študenti, šľachta i chudobní, tí všetci prichádzali za Klementom, ktorý ich spovedal, radil im a duchovne ich viedol.
V jeho dome sa schádzali významné osobnosti – spisovatelia, profesori, umelci – aj obyčajní ľudia. Pomáhal vydávať katolícku literatúru a zakladal knižnice, aby sa dobré knihy dostali medzi ľudí.
Klement Mária Hofbauer zomrel vo Viedni 15. marca 1820. Pochovali ho na cintoríne neďalekého mesta Maria Enzersdorf, no v roku 1862 boli jeho pozostatky prenesené do Kostola Panny Márie na nábreží (Maria am Gestade) vo Viedni. Pápež Lev XIII. ho v roku 1888 blahorečil a pápež Pius X. ho v roku 1909 svätorečil. V roku 1914 bol vyhlásený za patróna Viedne.
Na Slovensku nesie jeho meno Spojená internátna škola svätého Klementa Hofbauera, ktorá sídli v budove kláštora redemptoristov v Podolínci.
Veriaci sa na svätca obracajú aj touto modlitbou:
Svätý Klement Mária Hofbauer, ty si svojím životom ukázal, ako slúžiť Bohu aj ľuďom bez ohľadu na prekážky. Vypros nám silu v ťažkostiach, pokoru v úspechoch a odvahu, keď je potrebné brániť pravdu. Pomôž nám nájsť v našom každodennom živote cestu k svätosti. Amen.
