Februárový večer v roku 2018. V kuchyni u Marlies Schmitzovej sa stretlo niekoľko obyvateľov nemeckej dediny Serm neďaleko Duisburgu. Dôvod ich stretnutia je závažný: miestny Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho má byť zatvorený. Diecéza Essen ho zaradila do zoznamu určených na zrušenie.
Dôvody? Málo kňazov, prázdne lavice, nedostatok financií. Logické, ale pre ľudí pri kuchynskom stole Marlies Schmitzovej neakceptovateľné. „A čo ak by sme si to celé zobrali na starosť sami?“ spomína si dnes už 67-ročná Marlies na otázku, ktorá večer uzavrela.
Rýchlo však pochopili, že nemajú žiadny model, o ktorý by sa mohli oprieť. Dokonca ani v diecéze Essen, kde sa zatváranie kostolov stalo bežnou praxou, ešte nikto nepreniesol zodpovednosť za fungovanie chrámu na laikov. Otázky sa kopili: Dovolí im to biskupstvo? Zvládnu zohnať peniaze? Pridajú sa ďalší?
Zistili, že majú v dedine silný základ: Marlies sa roky angažovala v cirkevných radách a poznala diecéznu štruktúru. Michael Germ pracuje ako poradca pre právnické firmy a rozumie zmluvám. Ďalší člen tímu poznal technické záležitosti kostola do posledného kábla. A liturgicky? Od 90. rokov tu pôsobia vyškolené lektorky a vedúce bohoslužieb slova.
V obci už fungoval podporný spolok, ktorý organizoval farské slávnosti. Ten premenovali, prijali nové stanovy a vytvorili tak základ celej iniciatívy. Spolok mal zabezpečovať financie, prevádzku a údržbu kostola, ale aj organizovať podujatia a liturgiu. Pre diecézu to znamenalo uľahčenie, pre Serm zachovanie duchovného centra – a zároveň väčšiu slobodu pri jeho využívaní.
Nasledovali mesiace rozhovorov s biskupstvom a farnosťou. Sermčania požiadali o trojročnú skúšobnú fázu, počas ktorej by sami zabezpečovali pastoráciu. „Zaklopali sme na biskupove dvere a predstavili mu náš plán,“ spomína Marlies. Biskup Franz-Josef Overbeck im dal zelenú. Dohodli sa. Ak to nezvládnu, sami odovzdajú kľúče od kostola.
Nasledoval nábor: od dverí k dverám, od spolku k spolku. V tričkách s nápisom „Náš kostol ostáva“ vysvetľovali, čo všetko by bez chrámu v dedine chýbalo: Kde by sa slúžili omše pre poľovníkov či v rámci karnevalu? Kam by chodili deti na prípravu na prvé sväté prijímanie? Čo so spomienkami starších, ktorých predkovia kostol postavili a po vojne znovu opravili?
Výsledky kostolnej lobby sa dostavili. V roku 2021 podpísali s biskupstvom zmluvu – spolok sa stal nájomcom kostola. O dva roky neskôr prebehli ďalšie rokovania a v lete 2024 dostali Sermčania do vlastníctva nielen kostol, ale aj faru a farské centrum. O ich správu, údržbu a obnovu sa teraz starajú oni.
Na chod potrebujú peniaze. Financie získavajú najmä z členských príspevkov. Dnes má spolok 423 platiacich členov z približne 2 200 obyvateľov. Každý si výšku príspevku určuje sám – od jedného do sto eur mesačne. „Nie sme veriaci viac než v iných dedinách,“ hovorí Schmitzová, „len sme pochopili, že bez nášho kostola by sa veľa zmenilo.“
Okrem členských poplatkov majú ďalšie zdroje: školská jedáleň v centre, prenájom miestnym skupinám. Spolok si tak vytvoril rezervu a jeho členovia dúfajú, že koncom roka budú mať na účte 200-tisíc eur.
Väčšinu úloh, ktoré predtým zastrešoval kňaz, farská kancelária alebo pastoračný pracovník, teraz vykonávajú dobrovoľníci – tí organizujú všetko od účtovníctva po komunikáciu.
Každých štrnásť dní si organizujú bohoslužbu slova, pripravujú deti na sväté prijímanie, organizujú školské omše a sprevádzajú pohreby.
A biskupstvo? Prípad vníma ako jedinečný. V tlačovej správe z marca uviedlo: „Model zo Sermu je šitý na mieru a nie je ľahko prenosný.“ No funguje. A obyvatelia Sermu sú na to hrdí. „Ak by raz naša farnosť mala byť naozaj zatvorená, rozhodneme o tom my, nie úrad alebo biskupstvo,“ uzatvára Marlies rozhodne.
