Vojnové udalosti sú vždy príležitosťou aj ku všelijakým obchodovaniam na hranici i za hranicou legálnosti. Archeologické či iné historické artefakty sú pritom obľúbenou komoditou. Preto som nebol ani taký prekvapený, keď sa jedného dňa u mňa v úrade objavil istý starožitník a zberateľ, s tým, že sa chce so mnou poradiť v nejakej veci.
Keď som ho prijal, tak trochu tajuplne mi začal vysvetľovať, že na nejakej burze v Nemecku mu vraj nejaký pán, pravdepodobne zo Sýrie, ponúkol na predaj krabicu, v ktorej bolo niekoľko listov z papyrusu, písaných v latinčine. Predajca mu to núkal s tvrdením, že ide o vzácne svedectvo o začiatkoch kresťanstva v Damasku, lebo vraj takto to zdedil od svojho starého otca a hoci textu on sám vraj nerozumie, v rodine sa krabica uchovávala od nepamäti s veľkou vážnosťou. A tak ma slovenský starožitník prosil, aby som mu povedal svoj názor či môže ísť o naozaj nejaký originál, lebo kdesi na internete si o mne našiel, že som kedysi pred vojnou chodil aj na návštevy do Sýrie a že som vraj študovaný.
Nechcel som mu vyvracať jeho mienku o mojej študovanosti, a hoci neviem čo majú spoločné moje minulé pastoračné návštevy Sýrie s tým, že by som preto mal byť odborníkom na autentifikáciu antických rukopisov, predsa len zvedavosť bola silnejšia ako takéto vysvetľovania, a tak som jednoducho povedal: „No tak si k tomu sadnime a ukážte mi čo máte.“
Samozrejme, že u seba nemal originály. Tie ostali uložené spolu s dohodnutou sumou – nechcel prezradiť, ako vysokou, len pri mojej otázke zagúľal očami – u nejakého notára v Mníchove. Vytiahol mi však na stôl kvalitné farebné fotokópie a súčasne položil naň aj USB kľúč s tým, že tam mám obrázky vo vysokom rozlíšení, na lepšie dešifrovanie.
Už pri prvom zbežnom pohľade mi bolo jasné, že si s tým sám nedám veľmi rady, pretože starorímsku kapitálnu kurzívu neviem čítať len tak, ako by to boli noviny, ani ako nápis na Trajánovom stĺpe či trenčianskej hradnej skale. Na to treba mať proste vycvičené oko a paleografické štúdiá. Keďže lúštenie po písmenkách by mi zabralo veľmi veľa času a nechcel som zase úplne zničiť jeho predstavu o mojej učenosti, tak som mu povedal, aby mi nechal fotokópie a USB kľúč, aby som si to mohol lepšie preštudovať. Keďže, ako hovoril, už hneď večer odlieta, tentokrát do Londýna, tak sme sa dohodli, že si dáme na druhý deň okolo obeda videohovor.
Večer som zavolal svojmu známemu, archivárovi v jednom rímskom dikastériu, ktorý je nielen latinčinár a byzantinista, ale má vyštudovanú aj paleografiu, a poprosil som ho o „malú službu“. Obrázky som mu preposlal mailom. Ráno som v elektronickej pošte našiel prepis latinského textu a pre uľahčenie aj preklad do taliančiny a tak som sa chystal, že už okolo obeda budem môcť pred mojím včerajším návštevníkom zberateľom zamachrovať tým, že mu prepošlem preložený text.
Prvý list formátu asi 11 cm x 18 cm, s mierne rozstrapkanými okrajmi, bol popísaný len na jednej strane; na spodku listu bolo ešte niekoľko zrniek zvyškov pečatného vosku.
Marcus Antoninus Fuscus, stotník jeruzalemskej posádky, Júliovi, pozdrav.
Dobre si plníš svoju úlohu, ktorou si bol poverený od prefekta, čiže dozerať nepozorovane na preveľmi horlivého Žida Saula, ktorého kňazi vyslali, aby v synagógach v Damasku hľadal a odovzdal spravodlivosti nasledovníkov toho Ježiša, pre ktorého sa dejú tu v Jeruzaleme nepokoje. Mnohí sa hádajú či je mŕtvy, a či žije. Ak je to potrebné, tak znovu pripomínam, že poprave toho Nazaretského, ktorého pred nedávnym časom Pontius Pilatus na naliehanie rady a ľudu vydal na ukrižovanie, som osobne velil, a prefekt povolil jeho pochovanie, čiže o jeho smrti niet pochýb. Jeho učeníci však hovoria, že ho po jeho smrti videli živého a že im odovzdal obdivuhodné posolstvá. Všetci môžu vidieť prázdny hrob, a hoci chrámové stráže, ktoré strážili hrob, hovoria, že im popraveného ukradli, kým zaspali, niektorí sa priznali, že im tak kázali hovoriť kňazi, ba že im za to dali aj peniaze. Správy o tom, že tento Ježiš bol potom videný aj v Judei, ba aj v Galilei, ba dokonca že teraz odišiel do neba, ale posilnil svojich učeníkov vyliatím svojho ducha na nich, aby boli výreční a nebojácni pri ohlasovaní jeho učenia, sa šíria stále ďalej a pribúda počet tých, čo tomu verí. Teraz vnáša nové zvesti o tejto veci aj tvoj list. Napíš, prosím, niečo viacej o udalosti, o ktorej si poslal predchádzajúcu správu, teda o tom, že neďaleko Damasku skupinu cestujúcich, v ktorej si bol so Saulom, zalialo v istej chvíli na poludnie veľmi jasné svetlo mocnejšie ako slnko a veľká neznáma moc vás zrazila na zem. Píšeš, že niektorí pritom počuli akýsi hlas. Si si naozaj istý, že ten hlas hovoril slová, ktoré si uviedol, teda: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ!“? Počul si ten hlas aj ty, alebo to povedal len Saul tebe i svojim spolucestujúcim? Nepíšeš nič o tom, či aj niekto iný prišiel z toho mocného svetla o zrak, alebo len samotný Saul. Ako sa teraz má a čo robí? Napíš čoskoro. Pozdrav odo mňa veliteľa posádky v Damasku, môjho priateľa a spolubojovníka Valéria Septima. Buď zdravý.
Druhý list o rozmeroch 9 cm x 22 cm bol popísaný na šírku, pravý dolný roh bol zničený.
Marcus Antoninus Fuscus, stotník, Júliovi, pozdrav.
Vďaka za predchádzajúci list, ktorý priniesol kupec Eleazar, i za potvrdenie toho, že pri príhode pred Damaskom prišiel o zrak len samotný Saul. Nepíšeš však, ako sa to mohlo stať, že to isté svetlo ožiarilo všetkých, ale oslepilo len jedného. Píšeš, že potom, čo ste ho priviedli oslepeného do mesta, on potom ešte tri dni nič nevidel, neprijímal pokrm ani nápoj a celý čas sa modlil zavretý v izbe v Júdovom dome na ulici, ktorá sa volá Rovná. Žiadal si v tých dňoch vidieť niekoho? V tejto veci mám k tebe mnoho otázok. Kto je Ananiáš, ktorý ho vraj v tomto dome navštívil? Je to vari lekár či nejaký liečiteľ, či čarodejník? Ako sa teda stalo, že po jeho návšteve sa Saulovi vrátil zrak tým, že mu Ananiáš na hlavu vložil ruky? Čo to znamená, že sa Saul dal pokrstiť? Viem, že je to obrad s vodou, ktorý tí, čo vyznávajú Nazaretského, robia, keď niekoho medzi seba prijímajú, ale prečo ho nechal na sebe vykonať Saul? Chce sa vari takto votrieť do ich priazne, aby ich lepšie spoznal a mohol dať zatknúť? Dobre si urobil, že si dal nepozorovane strážiť dom toho Ananiáša, ktorý je pri východnej bráne. Pozoruj všetko aj naďalej a neváhaj podať správu o ňom i o Saulovi. Stotníkovi Valériovi poďakuj za sponu k plášťu, ktorú mi poslal spolu s tvojím listom. Buď zdravý.
Tretí hárok bol podobnej veľkosti ako predchádzajúci a bol veľmi dobre zachovaný.
Marcus Antoninus Fuscus, Júliovi vernému služobníkovi, pozdrav.
Verný Július! Počínaš si dobre, keď robíš súpis všetkých ľudí, ktorí navštevujú Saula a rovnako aj Ananiáša. Keďže ide o Židov, dávaj pozor, aby ťa nespoznali ako Rimana. Preto ich nesleduj až do synagógy, aj keď – ako píšeš – Saul ju navštevuje pravidelne s Ananiášom a jeho priateľmi, ktorí – ako sa zdá – sa stali priateľmi Saula. V tejto veci poslal správy aj priateľ Valérius, že v tamojšej komunite Židov rastie akýsi nepokoj, pochybnosti a rozbroje, ktoré môžu prerásť do verejného neporiadku. Žiadal preto od prefekta inštrukcie a posily pre prípad nepokojov. Jeho ľudia, aj tí spomedzi miestnych Židov, ktorí mu dávajú správy, tvrdia, že Saul v synagógach dráždi účastníkov ich modlitieb tým, že im tvrdí, že Ježiš, ktorého tu v Jeruzaleme dali popraviť, bol Božím poslom, či dokonca synom. Ťažko je povedať, čo tým myslí. Je vraj pritom však veľmi presvedčivý a horlivý. Musíš zistiť, či ide len o jeho lesť, aby vypátral nasledovníkov Ježiša, alebo naozaj zmenil svoje presvedčenie po udalosti pred mestom, o ktorej si mi písal. Je vari možné, aby z jednej horlivosti prešiel do druhej, presne opačnej? Všetko je však možné v tomto meste. Aj teraz sa ukázalo, že niektorí spomedzi veľrady boli už dávno tajnými učeníkmi toho Ježiša, ktorého ostatní členovia odsúdili ako rúhača. Tak sa môže stať, že i tento Saul nakoniec sa ukáže ako prebehlík od svojich učiteľov k tomuto novému učeniu. Nikomu nemožno celkom dôverovať. Preto i ty buď v Damasku opatrný, aby nik nezistil tvoje skutočné poslanie. Buď zdravý.
Štvrtý list mal veľkosť skoro ako prvý, teda okolo 11 cm x 21 cm, v dierke v hornej časti bol ešte kúsok povrázka, ktorý držal list, keď bol stočený a zapečatený.
Marcus Antoninus Fuscus stotník, Júliovi, pozdrav.
Verný Július, už niekoľko dní nemám správy od teba. Vo veci Saula však písal stotník Valérius. Od svojich ľudí sa dozvedel, že kázanie onoho Saula priviedlo popredných členov židovskej obce k takej zúrivosti, že sa rozhodli zabiť ho. Pýtal sa teda prefekta, či má zasiahnuť na Saulovu ochranu. Uvádza pritom, že keď tak otvorene urobí, prezradí tým tých, ktorí mu v komunite Židov donášajú správy a tak ohrozí ich životy a pritom stratí možnosť poznať veci v meste. Ja však uvažujem, že je dobré, aby Saul nebol zabitý, lebo cez neho budeme môcť lepšie poznať toto nové učenie, ktoré sa javí také mocné a príťažlivé, že aj jeho zmenilo z prenasledovateľa na ohlasovateľa. To, čo treba vedieť i vidieť, ako sa ono stavia k našej vláde v tejto provincii. Okrem toho Saul je vskutku aj rímsky občan, hoci je to horlivý mladý Žid. Túto skutočnosť mi potvrdili aj správy z Tarzu, kde som sa na neho pýtal. Ako taký by nemal byť ponechaný bez našej ochrany, aby ho beztrestne nezabili len pre nejaké spory okolo ich učenia. Preto ťa poverujem, aby si cez niekoho nastrčeného dal mu na vedomie, že sa ostatní Židia uzniesli, že ho zabijú. Tak nebude musieť konať priamo Valérius, ale nech ho ochránia jeho noví priatelia. Dúfam, že tento list nepríde neskoro. Podaj potom správu, ako celá vec napreduje. Buď zdravý.
Posledný, piaty list bol podobný ako tretí, ale bol užší, asi len na 7 cm, pretože jeho dolná strana bola zreteľne poškodená – odrezaná alebo proste odtrhnutá.
Marcus Antoninus Fuscus, stotník jeruzalemskej posádky, Júliovi, pozdrav.
Veľmi ťa chválim za dobre vykonaný príkaz ohľadom Saulovej záchrany. Aj prefekt sa smial z toho, že Saul unikol Židom, ktorí strážili brány mesta, tak, že sa dal spustiť v noci z hradieb v koši. Hovorí, že keby mu to bolo napadlo, bol by tak urobil aj s Ježišom Nazaretským. Iste by tým Židov nahneval ešte viac ako tým nápisom, ktorý mu dal pribiť na kríž. Pred dvoma dňami prišli do Jeruzalema Židia z Damasku, ktorí keď sa dozvedeli, že im Saul unikol, vyslali poslov na cestu s týmto vražedným úmyslom a dúfali, že ho zastihnú na ceste do mesta. Urobil dobre, že sa nepobral späť sem, ale do Arábie. Myslím si však, že o ňom ešte budeme počuť, lebo je mladý a horlivý v tom, čomu verí. Teraz, keď sa presvedčil o Ježišovi, bude ho isto ohlasovať podobne horlivo, ako ho chcel prenasledovať. Tu v Jeruzaleme teraz vládne pokoj, akoby všetci poslúchli Gamalielovu radu, že týchto vyznavačov Ježiša treba nechať na pokoji a čas ukáže, či pri šírení tohto nového učenia ide o ľudské dielo, alebo o nejaký zámer Boha. Čo sa týka tvojej úlohy, ktorú si splnil, vráť sa čím skôr do Jeruzalema. Peniaze na cestu i ostatné výdaje ti môže dať Valérius, ak sa mu preukážeš touto…
(Tu sa text končí, aj keď zrejme pokračoval s inštrukciami o zaplatení výdavkov.)
Keď sme okolo obeda nadviazali Zoom spojenie, po úvodných zdvorilostných pozdravoch sme prešli hneď k veci. Keďže som stihol pripraviť latinský prepis do čitateľnej formy, tak som sa pohral a slovenský preklad som vložil interlineárne do latinského textu, aby sme tak mohli spoločne čítať zdieľanú obrazovku. Zberateľ na druhom konci linky pozorne počúval obsah preložených listov, krútil a pokyvoval hlavou. Keď som dočítal, videl som, že sa na mňa spýtavo pozerá.
„No, čo na to poviete?“
„Nuž, aby som vám povedal pravdu, tak máte v rukách buď objav storočia, alebo celkom podarený apokryf. Je len otázkou, či je starobylý, alebo nový. V každom prípade rátajte s tým, že keď to oznámite verejnosti, tak sa otvoria nekonečné diskusie, skúmania, analýzy, a, samozrejme, aj preverovanie pôvodu papyrusov a ako ste sa k nim dostali.“
Len čo som to povedal, môj náprotivok si odkašľal, potom trochu zaklipkal viečkami, znovu si odkašľal a povedal:
„Dobre, takže buď objav storočia, alebo apokryf. No tak to vám veľmi pekne ďakujem za námahu pri preklade a ja sa vám ešte ozvem. Dovidenia.“
A prerušil spojenie.
A tak mi teda ostal na pamiatku USB kľúč s fotokópiami, preklad textu, s ktorým mi pomohol rímsky paleograf, a nádej, že sa mi onen zberateľ starožitností ozve, alebo sa niekde v odbornej tlači dočítame o objave storočia. Pokiaľ však túto verziu potvrdia svetoví renomovaní odborníci na papyrológiu, paleografiu a antickú latinskú štylistiku, prípadne potvrdia vek papyrusu pomocou rádiokarbónovej metódy datovania na princípe polčasu rozpadu izotopov uhlíka 12C a 14C, tak pre každý prípad nateraz zaraďujem text medzi apokryfy.
