Občas dostanem anonym. Zvyčajne ide o niečo urážlivé či o nejaké sťažovanie, alebo skôr ohováranie. Anonymy končia tam, kam patria – v koši. Tento však nezahodím, povedal som si po prečítaní toho posledného a najmä po nahliadnutí do prílohy. O čo išlo? Nepodpísaný autor v ňom, po obligátnom úvode, píše:
„Pri upratovaní povaly v pozostalosti po nebohom starom otcovi (1910 – 1989) som našiel kufor s množstvom dokumentov. S prekvapením som z nich zistil, že v rokoch 1948 – 1969 dedo pracoval pre Štátnu bezpečnosť. Dovtedy som o tom nemal tušenie, dedo zomrel, keď mi bolo dvanásť, v rodine sa vždy hovorilo, že kedysi robil ‚na okrese‘ v štátnej správe a po Dubčekovi, keď prišli Rusi, tak ho z nej a aj zo strany v rámci previerok vyhodili a potom robil nočného strážnika v mäsokombináte. Malo to dokonca aj akýsi nádych zatrpknutosti, či skoro disidentstva. Píšem Vám, lebo súčasťou nájdených dokumentov je aj spis, obálka s nápisom: Gojdič – kompromitačné materiály, akcia Denník, ktorý Vám zasielam, aby ste s ním naložili podľa uváženia.“
Zo spisu vyplýva, že pri príprave procesu voči biskupovi Gojdičovi bol vyhľadávaný akýkoľvek použiteľný kompromitujúci materiál. Pri likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi skončili vo väzení alebo v deportácii aj všetci kňazi, zamestnanci biskupského úradu, ktorí sa nezriekli svojej príslušnosti ku Katolíckej cirkvi. Jeden z nich si písal celé roky osobný denník. Také poznámky a spomienky, ale aj duchovné veci, postrehy z práce, zo stretnutí s ľuďmi – no proste denníky. Kedysi to bolo celkom v móde.
Tieto denníky boli príslušníkmi polície nájdené. Dedo môjho anonymného korešpondenta bol poverený ich preskúmaním a hľadaním možnosti, ako prípadné informácie využiť na kompromitáciu osôb, o ktorých sa v nich niečo píše. Jeho osobitná úloha bola „vyťažiť“ osobu biskupa Gojdiča. Ako sa uvádza v úvode správy, ktorú pripravil, urobil tak tým, že z denníkov sa snažil vybrať všetko, čo nejakým spôsobom hovorilo o Gojdičovej aktivite, o jeho správaní a o hodnotení zo strany iných.
Vynechal len také zmienky, ktoré boli nepodstatné, pretože uvádzali len jednoduchú informáciu, že biskup Gojdič niekde odslúžil liturgiu alebo niekam cestoval, prípadne niekoho prijal. Celkovo však akýchsi „hodnotiacich úsudkov“ na biskupa Gojdiča nebolo v denníkoch veľa. Uvádza ich v chronologickom poradí a pridáva komentár o ich použiteľnosti či nepoužiteľnosti pre účely procesu. Zaujali ma niektoré:
„Tak sme dostali nového biskupa. Na prekvapenie mnohých pápež vybral otca Petra Pavla Gojdiča, ktorý pred niekoľkými rokmi odišiel k baziliánom. On možno niečo tušil, že ho môže postretnúť takéto povolanie, ale z bežných ľudí, kto by bol kedy povedal, že sa raz vráti do Prešova ako biskup?! Vždy bol skôr tichej a jemnej povahy… a tu bude treba robiť poriadky a súčasne snažiť sa vychádzať so všetkými. Uvidíme, ako to zvládne. Vysviacka bude v Ríme. To je tiež novota. To bude prvý raz v našej Cirkvi.“
Možné využitie: Gojdič si kariéru zabezpečil fingovaním mníšskej pokory a od začiatku sa javí ako verný posluhovač pápežov a Vatikánu.
„V úvodnej kázni sa vladyka krásne prihovoril najmä chudobným ľuďom, poďakoval za ich horlivosť vo viere a povzbudil ich k vytrvalosti. Aj som si to zapísal. ‚Prichádzam najprv k vám, biedni a chudobní, nie preto, že vás je najviac, ale preto, že zvlášť vy najviac milujete Spasiteľa… neupadajte na duchu… Sväté písmo blaženými nazýva chudobných duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské… Ježiš bol tiež chudobným. »Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.« (Mt 8,20) Myslíte, že v palácoch boháčov nájdeme Bohu slúžiace pobožné duše? V našich chrámoch na svätých liturgiách, pri kazateľniciach a spovedniciach vidíme vari hrdých boháčov? Ó, nie! Hrdé paláce, parádne, bohaté kamenice veľmi málo duší vychovali pre Pána Boha!‘ Mnohí boli jeho slovami dojatí.“
Využitie: Biskup sa snažil votrieť do priazne proletariátu fingovaním sympatie, akoby aj on bol jedným z ľudu. Utvrdzoval ich v presvedčení, že majú svoju chudobu prijať a nebúriť sa proti osudu a proti vykorisťovateľskej buržoázii. Tým otupoval ostrie triedneho boja robotnícko-roľníckej triedy.
„Vladyka pri kázni nezabudol však ani na bohatých, aby aj oni došli k spáse. Povedal: ‚Prichádzam k vám, ktorým Pán Boh štedro udelil svetské blaha… Silným hlasom chcel by som prehovoriť k vám, aby ste nezamieňali bohatstvo s cieľom života. Váš majetok vám bol daný nie preto, aby ste žili v rozkoši, preňho zabudli na Pána Boha, na svojho blížneho, na dušu či na večnosť, ale preto, aby ste ho užívali na Božiu slávu, podľa Božej vôle, z nadbytku vypomáhali chudobným a dobrými skutkami obohacovali svoju dušu…‘“
Využitie: Biskup od začiatku svojho úradovania koketoval s kapitalistami a nepodporoval zmenu vykorisťovateľského systému, ale len lacnú teatrálnu dobročinnosť „z nadbytku“. Odkiaľ má kapitalista nadbytok? No predsa z vykorisťovania!
„Keby všetci kňazi slúžili tak nábožne ako vladyka Pavel, tak by to u nás s liturgiu vyzeralo lepšie a aj ľudia by radšej prichádzali na liturgiu. Aj pri vizitáciách alebo aj pri náhodných návštevách farností si robí poznámky, keď si všimne, že kňazi nedbalo alebo nesprávne slúžia, a potom ich na to privátne upozorní. Aj do obežníka dal minule napísať: ‚Bolo oznámené biskupskému úradu, že niektorí kňazi cirkevné obrady a samotnú svätú liturgiu podľa svojho vkusu pozmeňujú, niečo dodávajúc, niečo odoberajúc. Najprísnejšie prikazujem kňazstvu celej eparchie, aby sa v budúcnosti držali čo najpresnejšie predpisov služobníka.‘“
Využitie: Gojdič špehoval svojich kňazov a vyzýval ich k väčšej okázalosti pri obradoch, aby tak lepšie ohlupovali pracujúci ľud a odvádzali ho od revolučného ducha.
„Stavba sirotinca pokračuje. Vladyka ho chce zveriť sestrám Služobniciam, ktoré pred časom prišli z Haliče. Vďaka Bohu za tie obetavé duše, ktoré sa tak horlivo venujú dietkam.“
Využitie: Biskup zneužíval sociálnu odkázanosť detí a nedostatky buržoázneho sociálneho systému na indoktrináciu detí už od útleho veku, najmä u tých, ktorí nemali rodičov, ktorí by ich pred touto manipuláciou uchránili. Proces indoktrinácie bol zverený mimoriadne aktívnym zahraničným agentkám. (V súčasnosti sú už všetky internované a ich ďalšie riešenie je v rukách štátnych orgánov.)
V denníku č. 4 bol založený aj pastiersky list Gojdiča 5111/30, ktorý poskytuje konkrétny dôkazový materiál o indoktrinácii mládeže, o prekážaní jej formovaniu v duchu materialisticko-ateistickom, a teda o znemožňovaní triedneho a revolučného uvedomenia mládeže. Kompromitujúci text navrhujem zaradiť do spisu:
„Rôzne spolky, organizácie – strany na mládež rozprestreli svoje siete, lebo čia je mládež, toho je budúcnosť. Najviac organizujú svoje sily na získanie mládeže, žiaľ, ateistické organizácie, ktoré protináboženskými náukami našu mládež od modlitby, od Cirkvi, od náboženského kresťanského života, od Boha odvádzajú takým spôsobom na neposlušnosť voči rodičom. Tu je nezastupiteľná úloha rodičov. Keď vás Boh, rodičia, obdaril deťmi, prikázal vám postarať sa nielen o ich každodenný chlieb a odev, ale osobitne aby ste sa starali o ich duše. Zadívajte sa len duševnými očami do večnosti, do neba, ako velebia v nebi deti svojich dobrých rodičov, ktorým môžu ďakovať za večnú radosť, ale pohliadnite i do pekla, ako preklínajú tam a na veky budú preklínať deti svojich zlých rodičov, ktorí ich zrodili len pre svet, ale sa nestarali o ich duše!“
Obzvlášť zákerné je vydieranie rodičov a strašenie peklom, ide priam o ukážku stredovekého tmárskeho a psychologického teroru. Takýto prístup je v modernom ľudovodemokratickom zriadení netolerovateľný. Aj nám predsa ide o mládež a jej správny a uvedomelý, proletársko-internacionalistický a revolučný rast založený na vedeckom svetonázore a nie stredovekých bájkach.
„Vladyka zasa vizitoval dediny, ktoré v nepokojných povojnových rokoch prešli na pravoslávie. Väčšina veriacich sa už vďaka jeho horlivosti, ale i dobrote vrátila naspäť do Katolíckej cirkvi. V Mukačevskej eparchii to ešte tak nejde.“
Využitie: Biskup Gojdič prenasledoval tých, ktorí sa rozhodli nasledovať vieru nášho bratského ruského národa. Už v tomto období prejavoval teda antisovietske postoje v prospech zradného Vatikánu. Generalissimus Stalin sa rozhodol obnoviť úrad pravoslávneho patriarchu v Moskve a tu nejaký Gojdič likviduje pravoslávie! Toto treba bezodkladne zvrátiť.
„Nová slovenská vláda je s vladykom nespokojná, vraj chceli, aby odstúpil, a pápež ho miesto toho vymenoval z administrátora na riadneho sídelného biskupa.“
Využitie: Zradnú povahu tohto preláta potvrdzuje aj to, že dokonca ani klérofašisti nedôverovali biskupovi Gojdičovi, a on ešte aj toto dokázal využiť na svoj kariérny postup. Mimoriadne chytrácke. Táto zmija si nezasluhuje žiadnu zhovievavosť zo strany našej ľudovodemokratickej vlády.
„Dnes bola slávnosť v Michalovciach. Pán prezident navštívil aj chrám otcov redemptoristov, kde ho privítal vladyka. Viacerí si však s pohoršením všimli, že prezident vladykovi ani nepodal ruku. To asi preto, že kritizoval tie židovské deportácie a že vraj písal do Vatikánu, že by bolo lepšie, keby kňaz nebol prezidentom.“
Využitie: Keďže Tisovu otázku už naše ľudovodemokratické súdy vyriešili, skutočnosť rozporov medzi Tisom a Gojdičom treba popierať, prípadne informovať verejnosť, že tieto rozpory neboli dôležité, ale že obaja si veľmi dobre rozumeli vo svojom protisovietskom, protikomunistickom a protimaterialistickom postoji. Farár ako farár, najlepšie by ich bolo pozatvárať a povešať všetkých.
„Dnes boli u nás na fare gardisti kontrolovať, kam zmizli Kohnovci, keďže už v dedine nie sú. Naliehali na mňa, aby som priznal, že biskup dal inštrukcie, aby sme schovávali alebo krstili Židov, alebo im dávali falošne krstné listy. Že vraj to oni všetko dobre vedia. Všetko som, samozrejme, poprel.“
Využitie: Podľa aktuálneho hodnotenia straníckych orgánov je správa využiteľná obojsmerne. Ak ešte podporujeme Židov, tak ju možno využiť ako dôveryhodné popretie chýrov o tom, že biskup pomáhal za vojny Židom, zdôrazniac, že toto popretie pochádza priamo zo strany blízkeho Gojdičovho spolupracovníka. Ak by sme medzitým prešli na platformu odsúdenia sionizmu a kozmopolitných elementov, ktoré sa votreli aj do vedenia strany ako nástroj buržoázneho kapitalizmu (zdá sa, že začína prevládať takéto hodnotenie zo strany najvyšších predstaviteľov), tak ju možno využiť ako nepriamy dôkaz podporovanie sionizmu zo strany biskupa, ktorý bol však maskovaný blízkymi spolupracovníkmi podľa Gojdičových inštrukcií.
„Dnes mal vladyka Pavel 60. narodeniny. Sme vďační Bohu, že máme biskupa svätca. Svätosť je najkrajšou ozdobou jeho života a zároveň aj prešovského biskupského stolca. Jeho vlastným domovom, kde sa najviac zdržuje a kde ho najčastejšie nachádzajú, je kľakadlo pred bohostánkom v jeho kaplnke. Každý, kto ho pozná, vidí v ňom muža modlitby. Jeho najlepším a najdôvernejším priateľom je Sviatostný Spasiteľ. On je mužom biskupom Eucharistie. Najväčšou jeho starosťou je priviesť svojich veriacich k bohostánku, k Eucharistickému Spasiteľovi. Z ducha modlitby a spojenia so Sviatostným Spasiteľom čerpá J. E. pán Pavol zdravú iniciatívu a veľkú silu vykonávať svoj vznešený a zodpovedný úrad.“
Využitie: Keby žiaden z vyššie uvedených materiálov nemal dostatočnú váhu ako corpus delicti na tohto vlastizradného vysokého cirkevného činiteľa, tak je dostatočným dôvodom na jeho okamžitú internáciu a na prípravu ďalších právnych krokov práve táto povesť a obľuba, ktorú má v očiach verejnosti. Kým bude na slobode, tak bude svojím príkladom neustálou prekážkou snáh nášho ľudovodemokratického zriadenia na poli cirkevnej politiky.
Tu sa končia zápisky a hodnotenia. A mne ostáva otvorená otázka, či tento materiál posunúť do archívu na Dikastérium pre kauzy svätých, alebo do Prešovského arcibiskupského archívu. Možno by patril aj do Archívu Ústavu pamäti národa… ale trochu váham. Z dvoch dôvodov. Prvý je, že ústav máme, aj archív… ale má tento národ pamäť? A druhý: Čo keď to nie je žiaden úplne historický dokument, ale výplod mojej literárnej fantázie? V poslednom čase sa mi to stáva. Ďalší… síce zaujímavý, ale predsa len… apokryf, a ešte aj (skoro) anonymný?
