Ján Eudes, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 19. augusta, sa narodil 14. novembra 1601 v Normandii vo Francúzsku ako jedno zo siedmich detí ľudového lekára Izáka a jeho manželky Marty, rodenej Corbinovej. Vyrastal v dobe po Tridentskom koncile, keď v Cirkvi bol stále živý vplyv veľkých reformátorov ako svätý František Saleský, svätá Terézia z Avily a svätý Ján z Kríža.
Po absolvovaní jezuitského kolégia v Caen vstúpil v marci 1623 do Kongregácie Oratória Ježiša a Márie. Išlo o spoločnosť kňazov inšpirovanú svätým Filipom Nerim, ktorú založil kardinál Pierre de Bérulle, Jánov duchovný sprievodca, ktorý mu zdôrazňoval nevyhnutnosť stavať duchovné aktivity na adorácii a vzťahu s Ježišom.
Po kňazskej vysviacke pred Vianocami toho istého roka pokračoval v štúdiu teológie. Po ich dokončení sa hneď na svojom prvom pôsobisku prejavil ako pravý pastier, keď počas morovej epidémie v rodnom kraji, riskujúc vlastný život, poskytoval sviatosti umierajúcim. Aby ochránil svojich bratov oratoriánov, usadil sa vo veľkom prázdnom sude od jablčného muštu pred mestskými hradbami, až kým mor neustúpil.
Už počas epidémie si všimol veľkú materiálnu i duchovnú opustenosť francúzskeho vidieka, čo ho inšpirovalo k misijným aktivitám. Ako zanietený misionár – počas života viedol viac než stovku farských misií po celom Francúzsku – v každej farnosti strávil niekoľko týždňov, pričom kázal, spovedal a katechizoval. Jeho činnosť bola veľmi úspešná: mnoho ľudí sa obrátilo či vyspovedalo po rokoch.
Jána však trápilo, že tieto jeho úspechy nemajú dlhé trvanie, keďže miestni farári boli nevzdelaní a nepokračovali v tom, čo on svojimi kázňami začal. A tak prišiel na myšlienku založiť kňazský seminár, ktorý by v zmysle smerníc Tridentského koncilu poskytoval lepšiu prípravu pre budúcich kňazov schopných viesť vidiecku farnosť alebo kázať ľudové misie. V marci 1643 opustil oratórium v Caen, aby v tom istom meste vzápätí otvoril zamýšľaný seminár.
Za týmto účelom zhromaždil sedem skúsených kňazov, misionárov schopných stať sa formátormi, a so súhlasom diecézneho biskupa založil spoločnosť kňazov, ktorá sa venuje formácii seminaristov a kléru, ako aj ľudovému kázaniu vo farnostiach: Kongregáciu Ježiša a Márie, známu ako eudisti. Seminár v Caen neostal jediný: postupne vznikli viaceré v Normandii i Bretónsku.
Popritom sa venoval aj ďalšej činnosti, ktorá vzišla z jeho misií, keď počas nich obrátil viacero verejných hriešnic. Preto poprosil sestry vizitantky v Caen, aby mu dali niekoľko sestier na pomoc pri práci s týmito kajúcnicami. Boli uvoľnené tri sestry, medzi nimi aj matka Patinová, s ktorými založil Rád Panny Márie Milosrdenstva (Ordre de Notre-Dame de Charité) podľa reguly svätého Augustína. Jeho členky k trom obvyklým sľubom chudoby, čistoty a poslušnosti pripájajú sľub venovať sa obráteniu padlých žien.
Jedným z najvýznamnejších prínosov svätého Jána Eudesa bolo šírenie úcty k Srdciam Ježiša a Márie. Ján napísal ofícium a omšové liturgické texty k Najsvätejším Srdciam, čím sa súkromné uctievanie postupne preklenulo do verejného. Nové liturgické texty následne schválili viacerí biskupi a potom sa rozšírili do celej Cirkvi. Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa po prvýkrát slávil v roku 1648 a sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v roku 1672.
Svätý Ján Eudes, trápený chorobami i klebetami neprajníkov, zomrel v Caen 19. augusta 1680. Bol blahorečený v roku 1909 pápežom Piom X., ktorý ho označil za „pôvodcu, učiteľa a apoštola liturgickej úcty k Srdcu Ježišovmu“. Po tom, čo boli uznané ďalšie dva zázraky na jeho orodovanie, ho v roku 1925 pápež Pius XI. vyhlásil za svätého. Jeho pamiatka sa slávi vo výročitý deň jeho narodenia pre nebo.
