Gréckokatolícka cirkev si 6. novembra pripomína svätého Pavla Vyznávača, konštantínopolského arcibiskupa, ktorý počas života statočne bojoval za čistotu kresťanskej viery v turbulentnom období ariánskych sporov.
Svätý Pavol sa narodil v gréckom meste Solún, kde získal vzdelanie a pripravil sa na kňazskú službu. Bol blízkym spolupracovníkom a tajomníkom konštantínopolského arcibiskupa Alexandra, ktorý ho vysvätil za kňaza. Pavol, ktorý vynikal hlbokou vierou i oddanosťou kresťanskému spoločenstvu, sa po Alexandrovej smrti v roku 337 stal jeho nástupcom.
Jeho vymenovanie sa však stalo terčom politických intríg najmä zo strany cisára Konštancia II. (337 – 361), ktorý podporoval arianizmus, učenie popierajúce Kristovo božstvo. Cisár na základe rozhodnutia synody ariánskych biskupov zosadil Pavla po dvoch rokoch z prestola a poslal ho do vyhnanstva. Na jeho miesto vymenoval svojho favorita ariánskeho biskupa Euzébia z Nikomédie. Pavol sa utiahol do Ríma, kde našiel útočisko spolu s ďalšími vyhnanými biskupmi, medzi ktorými bol aj svätý Atanáz z Alexandrie (okolo 295 – 373). Spoločným úsilím presvedčili pápeža Júliusa I. (337 – 352), aby podporil Pavlov návrat do Konštantínopolu.
Po smrti ariána Euzébia v roku 341 sa Pavol vrátil do hlavného mesta, kde ho veriaci privítali s nadšením. Ariánski biskupi na čele s Makedóniom sa však proti nemu znova postavili, čo vyústilo do pouličných bojov medzi Pavlovými prívržencami a cisárskou armádou. Keď ľud v krvavom konflikte zavraždil generála jazdectva Hermogena, Konštancius sa rozhodol odplatiť vzburu tým, že Pavla opäť vyhnal a podporil dosadenie Makedónia na konštantínopolský arcibiskupský stolec.
Pavol sa znova uchýlil na Západ pod ochranu rímskeho cisára Konstansa I. (337 – 350), ktorý mu pomohol arcibiskupský úrad získať späť. Táto pozícia však bola veľmi vratká, keďže ariánska opozícia sa stále nevzdávala. Po Konstansovej smrti Pavla opäť zatkli a vyhnali, tentoraz na Východ.
Najprv ho odviezli do mezopotámskej Singary, neskôr do Emesy (dnes sýrsky Homs), až nakoniec skončil v meste Kukusus v Kapadócii (dnes turecký Göksun). Tam ho jeho ariánski nepriatelia zavreli do temnej a tesnej cely a nechali ho bez jedla a vody. Keď po šiestich dňoch zistili, že je stále nažive, rozhodli sa ho uškrtiť. Ako príčinu smrti uviedli náhlu chorobu.
Cisár Teodózius I. (379 – 395), podporovateľ pravej viery, dal v roku 381 preniesť mučeníkove pozostatky do Konštantínopolu a pochovať ich v jemu zasvätenom chráme, ktorý dal predtým postaviť arián Makedónius.
