Dnešné evanjelium je zvláštne. Evanjelista Lukáš v 18. kapitole cituje Ježiša, ktorý svojim učeníkom rozpráva príbeh o arogantnom sudcovi a vytrvalej vdove.
Vdovy sa v Starom zákone spomínajú nespočetnekrát. Vdova bola na hierarchickom rebríčku veľmi nízko. Preto sa vdov, sirôt a utečencov zastáva samotný Boh a všetci proroci. Chrániť najslabších bolo povinnosťou veriaceho človeka.
Vdova so svojou chudobou, slabosťou, smútkom a opustenosťou má slabý hlas. Nikto od nej nečaká zázraky, nikoho nemá z čoho podplatiť, ledva má pre seba.
Aj na inom mieste Ježiš spomína chudobnú vdovu. Tá do chrámovej pokladnice vhodí „celé svoje živobytie“. Tak dôveruje Bohu! Tak veľmi miluje Boha!
Vdova v dnešnom evanjeliu má problémy. Okrem svojho vdovstva figuruje ako obeť v nejakej súdnej fraške. Vdova, posledná z posledných, nemá takmer nič, ale má protivníka! Ten ju chce zničiť, obrať o posledné.
Ježiš nezachádza do detailov, neodvádza našu pozornosť k detailom sporu.
Do popredia vystupuje iná zápletka. Vdova potrebuje niekoho, kto by sa jej v súdnom spore zastal.
Na scéne je sudca, ktorý sa Boha nebojí a ľudí nehanbí. Aký protipól voči všetkým statočným mužom Biblie!
Tento sudca bol, povedali by sme jazykom dneška, arogantný typ. Pohŕda všetkými. Je vzdelaný. O Bohu si myslí svoje, nad Božími zákonmi mávne rukou. Je to osvietený ateista. Morálny kompas svojho života si prispôsobuje podľa seba. Prisahá na múdrosť a rozumnosť. Citové vydieranie sa ho nedotýka, apely na to, že Boh všetko vidí, sú mu na smiech.
Ľudí si ani za mak neváži. Nemôže si ich vážiť. Tí, čo k nemu chodia, predstavujú mu svoje spory, svoju malichernosť, zadubenosť, chamtivosť a zlobu. Všetko toto vníma a pohŕda tým. Je nad vecou. Ak sa na neho niekto hnevá, niekto, kto sa cíti ukrivdene, je mu to srdečne jedno. Nedotýka sa ho nič.
No chudobná vdova je neoblomná. Dobiedza, prosí, otravuje, klope, búcha, nedá sa odohnať.
A ten sudca, čuduj sa svete, ten sudca sa nechá obmäkčiť. Premôže ho zraniteľnosť vdovy, rovnako ako jej vytrvalosť. Sudca tuší, alebo rovno vie, že vdova nemá šancu vyhrať spor, aj keby bola tisíckrát v práve. Prečo? Jednoducho preto, že je vdova a ľudia sú zlí. Ujme sa jej.
Tento vzťah sudcu a vdovy slúži Ježišovi ako kazateľský príklad. Keď sa bezcitný sudca nechá obmäkčiť, o čo viac sa nechá obmäkčiť Milosrdný a Milujúci Boh!
To je dobrá správa dňa!
Na konci úryvku však cítiť Ježišovu skepsu. Pýta sa, či budú ľudia schopní, ochotní a odhodlaní klopať na nebeskú bránu. Či ich nezožerie rezignácia a skepsa. Či neochabnú zamilovaní do vlastného obrazu v zrkadle…
No a ešte jedna otázka na záver. Ako dopadol ten súdny spor? Dúfam, že ho vdova s pomocou arogantného sudcu vyhrala. A tiež dúfam, že toto bol prvý krok, aby sa z toho sudcu stal človek, ktorý je schopný uprieť oči k nebu.
