Viaceré nemecké portály v uplynulých dňoch informovali o prípade, keď počas predstavenia blasfemickej opery Sancta od škandálmi opradenej autorky Florentiny Holzingerovej v stuttgartskej opere potrebovalo lekársku pomoc pre „nevoľnosť a šok“ 18 divákov.
Predstavenie obsahuje množstvo katolícko-kresťanských prvkov vrátane inscenovanej „svätej omše“, narážok na ukrižovanie, Eucharistiu a vyobrazenia náboženských postáv, predovšetkým rehoľných sestier.
Rímskokatolícky dekan v Stuttgarte Christian Hermes túto blasfemickú operu ostro kritizoval: „Vedome sa zahráva s duševným zdravím ľudí.“ Stuttgartská opera označila predstavenie na svojej internetovej stránke ako „škandalózne“ a pre násilný a perverzný obsah ho sprístupnila od vekovej hranice 18 rokov. Možno aj práve preto sú všetky plánované predstavenia vypredané.
Podľa dekana boli tak zamestnanci opery, ako aj diváci brutálne dotlačení až za hranice estetickej a psychickej únosnosti a obscénnosti sú útokom na náboženské cítenie kresťanov.
Nemecký dogmatický teológ Jan-Heiner Tück komentoval predstavenie v online článku v časopise Communio: „Satirovanie toho, čo je pre iných posvätné, bolo vždy príliš priehľadnou stratégiou na zvýšenie pozornosti, ale nie nevyhnutne pečiatkou kvality umenia.“
Tücka prekvapil najmä „výrazný nedostatok predstavivosti, ktorý charakterizuje Holzingerovej dielo. Nahé ženské telá, sex, krv – plus náboženské symboly a satira svätej omše. Mníška Susanna objaví svoju sexuálnu túžbu, aj keď v skutočnosti sľúbila čistotu. […] Čo by si mal o takom predstavení myslieť ubúdajúci počet katolíckych rehoľníkov? Ako sa cítia, keď je ich slobodne zvolený spôsob života takto zosmiešňovaný?“ pokračoval Tück.
Holzingerovej predstavenie ukazuje podľa teológa „dvojtvárnosť a pokrytectvo súčasnej kultúrnej scény. Hoci sa právom vyžaduje rešpekt a tolerancia dvojzmyslov voči menšinám, to, čo sa vo vlastnej tradícii považuje za posvätné, môže byť zavlečené do blata. Len si predstavte, keby si Holzingerová vybrala za objekt svojej satiry zahalené moslimky a ich náboženské praktiky,“ rozvádza myšlienku profesor na Viedenskej univerzite.
Umelecká tvorba Florentiny Holzingerovej sa často spája s Viedenským akcionizmom 60. rokov 20. storočia, radikálnym hnutím, ktoré prelomilo spoločenské tabu a využívalo provokáciu ako ústredný výrazový prostriedok.
Často pritom využívali práve katolícke symboly a rituály na spochybňovanie spoločenských a náboženských noriem dráždivým spôsobom.
Medzi Viedenským akcionizmom a takzvaným Hnutím ’68 v Rakúsku existujú jasné súvislosti. Obidve hnutia dosiahli svoj vrchol koncom 60. rokov 20. storočia. Akcionisti aj Hnutie ’68 sa obrátili proti konzervatívnej, autoritárskej povojnovej spoločnosti a použili provokatívne akcie na prelomenie spoločenských tabu s úmyslom upozorniť na nespravodlivosť.
Ďalší scestný príklad aplikácie princípu „Účel svätí prostriedky“!
(CNA)
