Pred časom ma zaujala jedna kazateľská ilustrácia. Bola o mladom mužovi, ktorý práve končil štúdium na vysokej škole. Pochádzal z bohatej rodiny, v ktorej bolo zvykom, že k úspešnej promócii sa ako dar dávalo auto. Preto ešte pred promóciou spolu s otcom našli auto, ktoré by sa mu najviac páčilo.
Syn bol teda patrične motivovaný k výkonu. Keď po úspešnej promócii nasledovala rodinná oslava, nevedel sa dočkať svojho nového auta. Nadišla vytúžená chvíľa blahoželania, no otec mu namiesto kľúčov od auta podal Bibliu. Syn bol rozčarovaný. „Tak to si otec zo mňa poriadne vystrelil! Namiesto auta Biblia?!“ S obrovským hnevom hodil knihu na zem a vybehol z domu.
Viac sa nevrátil. Prerušil s rodinou kontakt. Nevedel sa zmieriť s tým, že ho otec takto podviedol. Po niekoľkých rokoch ho zastihla správa o otcovej smrti. Po dlhom uvažovaní sa napokon rozhodol ísť na jeho pohreb. Po obradoch si v rodičovskom dome prezeral veci po otcovi. Bola medzi nimi aj Biblia, ktorú mu otec daroval v deň jeho promócie a ktorú odhodil.
Vzal ju do ruky a začal v nej listovať. Po chvíli z nej vypadol akýsi papier. Keď ho zodvihol, zistil, že to bol šek. Vystavil ho jeho otec v onen deň oslavy promócie. Suma na šeku sa zhodovala s cenou auta, ktoré pred promóciou spoločne s otcom vybrali. Otec svoj sľub dodržal. Len syn otcovi nedal šancu.
Pri tomto príbehu mi na um prišlo moje správanie ako syna voči svojmu nebeskému Otcovi. Mám svoje túžby a predstavy o živote a čakám, že mi ich Boh vyplní. A čo robí on? Podáva mi Bibliu. Podáva mi Slovo života. Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha a pre nás sa stalo telom. A ja toto slovo často kladiem stranou, lebo túžim po niečom inom. Čo však hovorí skúsenosť mnohých? Že Boh nám nedá vždy to, čo chceme, ale dá nám vždy to, čo potrebujeme.
A všetci dnes potrebujeme počuť vetu, ktorú nám každý deň posiela náš Boh: „Je dobre, že si. A chcem, aby si bol(a) večne!“ Náš Boh nám nedáva prázdne sľuby. Namiesto toho ponúka prázdno, ktoré je splnením najväčšieho prísľubu večného života – prázdny hrob Ježiša Krista.
