Koncom júla sme priniesli príbeh podnikového právnika Benedikta McGlincheyho, ktorý dobre rozbehnutú kariéru vymenil za dominikánsku sutanu. Kňazskú vysviacku prijal spolu s ďalšími dvoma spolubratmi, ktorých životné príbehy sú nemenej inšpiratívne.
Dôkazom je ďalší z trojice páter Chris Gault OP, ktorý začínal ako lekár a ktorého cesta ku kňazskému povolaniu bola rovnako dlhá a plná vnútorných zápasov. Hoci najprv študoval medicínu, aby sa stal lekárom, jeho skutočné povolanie sa prejavilo v túžbe slúžiť Bohu a ľuďom ako Kristov kňaz.
Chrisov príbeh sa začína v čase jeho štúdia medicíny. Už vtedy ho „prenasledovali“ myšlienky na kňazstvo. Hoci študoval, aby sa stal lekárom, neustále pociťoval povolanie k duchovnej ceste. Tento vnútorný konflikt sa ešte viac prehĺbil, keď sa dozvedel, že jeho kamarát a spolubývajúci sa rozhodol vstúpiť do seminára. Chris bol zaskočený a cítil isté rozhorčenie: „Ako je možné, že jeho kamarát našiel svoje povolanie tak jednoducho? Ako si mohol byť taký istý?“
Keď sa Chris svojho kamaráta na to spýtal, dostal jednoduchú odpoveď: „Má to do činenia len s tým, kto som.“ Táto odpoveď zasiahla Chrisa ako blesk. Uvedomil si, že aj on je povolaný k vyšším duchovným métam. Roky sa snažil nájsť vo svojom živote také znamenia, ktoré by ho odradili od cesty ku kňazstvu, pretože sa bál túto realitu prijať.
Napokon keď sa s tým zmieril, pocítil vnútorný pokoj a istotu, že jeho miesto je v službe Bohu a ľuďom ako kňaz. To, čo sa mu dovtedy zdalo ako neustály zápas a hľadanie, sa premenilo na prijatie Božej vôle a uvedomenie si, že kňazstvo je neoddeliteľnou súčasťou jeho identity.
Cesta k akceptovaniu volania do kňazstva však nebola priamočiara. Znamenalo to obetu pôvodnej cesty – kariéry lekára, na ktorú sa pripravoval niekoľko rokov. Napriek tomu, že miloval medicínu a bol odhodlaný pomáhať ľuďom ako lekár, uvedomil si, že jeho skutočným povolaním je duchovná služba. V jednom z rozhovorov vyjadril názor, že kňazstvo nie je len povolanie alebo kariéra, ale je to poslanie, ktoré prichádza od Boha. On si vyberá svojich kňazov od prvého momentu ich života a tvaruje ich tak, aby sa stali nástrojmi jeho vôle. Kňaz nie je len duchovným vodcom, ale aj prostriedkom, cez ktorý Boh privádza svoj ľud k sebe, dáva mu milosť a odpustenie, vedie ho bližšie k sebe.
Pre Chrisa bola rozhodujúcou skúsenosť počas služby v nemocnici v Belfaste. Mladý pacient, ktorý dostal silný astmatický záchvat, sa ocitol na pokraji smrti. Chris viedol tím, ktorý pacienta zachránil. Napriek tomu, že sa mu podarilo zachrániť mladý život, jeho myšlienky sa uberali iným smerom: „Mohol by som urobiť oveľa viac pre tohto muža, keby som bol kňazom.“ Táto chvíľa bola pre Chrisa zlomová. Uvedomil si, že kým ako lekár môže zachraňovať životy, ako kňaz môže zachraňovať nesmrteľné duše.
Tento zážitok len posilnil jeho rozhodnutie venovať sa duchovnej službe. Kňazstvo mu prinieslo hlbokú radosť a vďačnosť. Uvedomil si, že jeho poslanie nie je len v liečení tela, ale predovšetkým v liečení duší. Až potom sa uňho dostavil vnútorný pokoj, ale aj hlboké presvedčenie, že je na správnom mieste.
Príbeh Chrisa Gaulta je ďalším inšpiratívnym príkladom toho, ako Boh zápasí o človeka, aby mu ukázal, že Jeho plán je tou najistejšou cestou k naplnenému životu. Čím skôr to pochopíme, tým viac sklamania a zranení si ušetríme.
