Dnes vo všetkých rímskokatolíckych chrámoch na celom svete zaznievajú vety z evanjelia podľa Jána.
Apoštol Filip vyzýva Pána Ježiša, aby im ukázal Otca. „Kto videl mňa, videl Otca,“ odpovedá na jeho požiadavku Ježiš.
Filip pochopil. Toto poznanie potom roznášal medzi ľuďmi a nakoniec zaň aj položil život.
Ak človek spozná Boha – potvrdí vám to každý konvertita –, už viac nemôže mlčať. Musí hovoriť o tomto zázraku, musí svedčiť o bláznovstve lásky, ktoré spoznal.
Apoštol Filip mal toľko sily, že podľa legendy zabil draka, vymazal povery, rozbil falošných bôžikov a hlásal slovo Ježišovej radostnej zvesti. Na Ježišovu stranu priviedol množstvo pohanov.
Zomrel mučeníckou smrťou. Ohlasoval Boha lásky a slobody, tak niet sa čo diviť, že ho pohanskí kňazi nakoniec zavraždili.
Filipov príbeh je fascinujúci. Ale fascinujúce sú aj príbehy iných Filipov. Všetkých Filipov, ktorí v Ježišovi spoznali aj Otca. A cez Otca začali spoznávať svet novými očami.
Ak sa na svet a na ľudí pozrieme pohľadom Boha, nemáme inú možnosť, ako stvorenstvo milovať. A nie v abstraktom slova zmysle, ale doslovne.
Všetko toto mi zapadlo do seba, keď som sa v uplynulom týždni zúčastnil na svätej omši v Radošine v bývalom biskupskom kaštieli, ktorý povstal z popola vďaka tomu, že sa opäť a znova našiel ďalší Filip a ruiny premenil na zakvitnutú záhradu.
Aby som bol konkrétnejší, od rolu 1993 tu pôsobí Komunita Kráľovnej pokoja. Vedie ju rímskokatolícky kňaz Branko Tupý. Spoznal som ho, keď získal Cenu Matky Terezy za charitatívnu prácu. Bol som očarený jeho skromnosťou a charizmou.
Komunita kráľovnej pokoja poskytuje domov desiatkam ľudí, ktorí by boli v bezohľadnom svete načisto stratení. Sídla má v Radošine, ale aj v Močenku pri Nitre. Spravuje detský domov a Centrum pre deti a rodiny, domov sociálnych služieb, zariadenie pre seniorov…
Tá omša mala zvláštnu silu. Bola to omša premeneného srdca.
Presne ako keď Filip spoznal cez Ježiša Boha Otca, tak niektorí z nás spoznali cez Ježiša Boha Otca samých seba i človeka…
