„Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.
A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.“
V texte evanjelia na dnešný deň sa dvakrát opakuje jedno slovo, ktoré je kľúčové pre prijatie tohto evanjelia do našej aktuálnej situácie. V texte sa opakuje viacero výrazov: „zvádza“, „hriech“, „odhoď“. Lenže tieto slová nám nepovedia nič, ak sa nezameriame na ono dvakrát sa opakujúce slovo – „lepšie“. Výraz lepšie znamená, že sa porovnávajú hodnoty a že sa určí priorita. Keď stanovíme prioritu, potom o nej povieme: to je to lepšie, ba niekedy dokonca: to je to najlepšie. „Je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla,“ hovorí Ježiš.
Uznávame, že po smrti je výhybka? Uznávame, že po smrti nás čaká súd a zúčtovanie? Uznávame, že na tom súde bude pravá a ľavá strana, že je lotor napravo a lotor naľavo? Jeden z nich dostal prvé rozhrešenie v dejinách ľudskej civilizácie Ježišovými slovami z kríža: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Uznávame, že nás terajší život je testovacou dráhou pre život, ktorý príde po smrti? Ak to uznávame, potom je prirodzene dôležité vyhodnocovať, čo je lepšie.
Ďalšou podmienkou uvedomenia si toho, čo je lepšie, je vedomie Božej prítomnosti. Desatoro, Pätoro, blahoslavenstvá, dve prikázania lásky nie sú slová napísané len na papieri patriace minulosti. Sú oveľa viac. Sú bytostným kritériom toho, čo je lepšie a čo je horšie. Našu životnú cestu môžeme prirovnať k neustálemu prechádzaniu križovatkami. Je pritom zásadný rozdiel, či sa niekto ide len tak povoziť a vyberá si smer v poslednej chvíli podľa ľubovôle. Iné však je, ak niekto smeruje do konkrétneho cieľa.
Veríme a uznávame, že na konci našej životnej cesty nás po prechode bránou smrti čaká nový život Božieho dieťaťa pred Jeho tvárou? Máme pred očami slová Pána Ježiša, ktorý povedal, aby sme vchádzali úzkou bránou sebazáporu, lásky, sebakontroly?
Na každej križovatke volíme lepšiu cestu. Aj dnes ocitneme v situáciách, keď sa nám možno nebude chcieť. Aj dnes sa možno vyskytnú situácie, keď budeme mať na jazyku zlé slovo. Možno aj dnes sa naše oko bude chcieť pozerať na niečo, čo nám škodí a oberá nás o pokoj. Dnes si možno bude naša ruka vyberať medzi lepším a horším. Myslime na to, že aj tento neopakovateľný deň je krôčikom do neba. Na križovatkách dnešného dňa si preto zvoľme lepšiu cestu, ktorá je možno úzka, ale vedie k vrcholu.
Aj dnes stretneme ľudí, ktorí budú potrebovať našu lásku. Uplatnime kritérium lepšieho, a nie horšieho. Lepšie je to vtedy, ak to vyžaduje láska, ak základnou motiváciou je láska. Čím menej je tam lásky, tak je to horšie, a, naopak, čím viac je tam lásky, tým je to lepšie. Všetkým nám prajem, aby sme minúty a hodiny tohto dňa, ktorý nám Pán daroval, dokázali naplniť maximom lásky, ktorá je v nás.
Pri tomto úsilí nám prichádza na pomoc Pán Ježiš v Eucharistii hovoriac: „Viem, že cesta Božej vôle, ktorú som vám predznačil, je náročná. Viem, že cesta nie je vždy ľahká. Preto prichádzam v Eucharistii, aby som vás posilnil.“ Otvorme si preto srdcia pre jeho prijatie a odpovedzme mu: „Pane, v týchto starostiach, radostiach, vzťahoch a povolaní chcem voliť vždy to, čo je lepšie. Ty si povedal, že bez teba nemôžeme urobiť nič, ale v tebe je naša sila!“
(počas sv. omše v Tv Lux)
