Mnohí máme v sebe schému vnímania Boha, podľa ktorej nám uložil iba samé príkazy a zákazy. Ten, kto ich plní, je dobrý, a kto ich neplní, ten je zlý. Od detstva sa na náboženstve učíme Hlavné prikázanie a poznáme ho ako Prikázanie lásky. Otázka však stojí takto: „Dá sa láska prikázať?“ Je to vôbec možné? Tak ako to spieva známy spevák Elvis Presley vo svojom hite Love me tender? Nielenže ti prikážem, aby si ma miloval, ešte ti dám aj presné inštrukcie – Miluj ma nežne.
Táto predstava však vyznieva naivne a v reálnom živote nesplniteľne. Ako sa potom dá zrealizovať, keď Boh povie: „Milovať ma budeš celým svojím srdcom, mysľou, zo všetkých svojich síl…“? Nato, aby sme to pochopili v celej šírke, musíme toto Hlavné prikázanie chápať ako prísľub. Ak chcem skutočne milovať svoju manželku, manžela, deti, svokru, musím mať v sebe Božiu lásku.
Ja totiž mám skúsenosť, že akonáhle mi ten druhý začne liezť na nervy, moja láska sa skončila. Naša láska totiž má svoje hranice. Preto sa v nás automaticky vynára otázka, či vôbec existuje taká láska, ktorá ich nemá. No nie je to len otázka, je to zároveň aj naša najväčšia túžba. Preto nám Boh hovorí: „Neboj sa. Budeš ma milovať celým svojím srdcom…“
Boh si lásku nevynucuje, On nám chce darovať svoju prirodzenosť. Keď Pán Ježiš na otázku učiteľa zákona o veľkom prikázaní spojí lásku k Bohu s láskou k blížnemu, on sám pokračuje protiotázkou: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?“ (Mt 22,42) A v tejto Ježišovej otázke je ukrytá odpoveď na hlavný hlavolam kresťanstva: Ako sa dá milovať láskou, akou miluje Boh? Záleží na tom, čí syn, čia dcéra som. Spomeňme si, že aj prikázania, ktoré Boh dáva Mojžišovi, sa začínajú úvodnou vetou: „Ja som Pán, tvoj Boh…“ A potom nasleduje výpočet všetkých prikázaní.
Čo nám to hovorí? Aj to, že prikázania sú následkom vzťahu a zároveň tento vzťah posilňujú. Ak je Boh naozaj mojím Bohom, ak ho vnímam ako svojho milujúceho Otca, potom viem, že to, čo odo mňa žiada alebo čo mi zakazuje, je len pre moje dobro. Je to moje skutočné šťastie.
Preto sú namieste otázky: Aký život teda žijeme? Boží život, alebo len ľudský? Božím plánom nebolo dať nám prikázania a dohliadať na ich plnenie. Božím plánom bolo, je a bude urobiť z nás svoje deti. A kde sa to začína?
My gréckokatolíci dnes začíname nový cirkevný liturgický rok. Je to vhodný okamih začať ho s novým odhodlaním s pohľadom upretým na prvého kresťana – Presvätú Bohorodičku. Práve ona nám ukazuje, ako vyzerá (re)štart každého kresťana: sadnúť si k Ježišovým nohám a počúvať jeho slovo.
„Milovať budeš…“ je teda prísľubom, ktorý sa začína vypĺňať počúvaním a prijímaním Božieho slova. To nás pomaly, ale isto premieňa na Jeho synov a dcéry.
