Meno svätého biskupa a mučeníka Januára, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 19. septembra, pochádza z latinského slova Januarius, čo znamená narodený v januári alebo vrátnik. Podľa Legendária diakona Jána, zostaveného na pokyn neapolského biskupa Štefana v 10. storočí, sa Január narodil v polovici 3. storočia v Neapole.
Vďaka svojmu nábožnému a bezúhonnému životu bol povýšený na biskupa v Benevente a požíval vysoký kredit nielen u kresťanov. Počas jeho pôsobenia došlo v Rímskej ríši k jednému z najväčších prenasledovaní kresťanov pod taktovkou cisára Diokleciána (284 – 305).
Počas krviprelievania uväznili aj diakona Sosia, ktorého Január tajne navštevoval spolu s inými kňazmi. Toto však neuniklo pozornosti miestodržiteľa Kampánie Timotea, ktorý ich dal zatknúť. Biskupa Januára predviedli do Noly, kde ho Timoteus nútil obetovať pohanským bohom, čo hierarcha rázne odmietol. Za trest bol zbičovaný a uväznený. Kresťania za ním poslali diakona Festa a lektora Desideria, aby mu poslúžili v núdzi, no Timoteus dal uväzniť aj ich.
Následne sa Timoteus rozhodol usporiadať gladiátorské hry, počas ktorých mali odsúdencov roztrhať divé zvery. Januára, Festa a Desideria priviedli do amfiteátra a vypustili na nich levy a tigre. Tie však namiesto útoku skrotili a ľahli si k nohám svätca. Zázrak zmiatol pohanských divákov a mnohí konvertovali na kresťanstvo.
Timoteus sa potom rozhodol, že mučeníkov dá sťať. Rozsudok vykonali 19. septembra 305. Istá nábožná kresťanka po smrti svätého Januára zachytila jeho krv do ampulky, ktorá sa uchováva dodnes v dvoch sklenených ampulkách, uložených v striebornej schránke.
S touto krvou súvisí zázrak jej skvapalnenia, ku ktorému dochádza každý rok počas troch významných dní: 19. septembra (deň Januárovho mučeníctva), v sobotu pred prvou májovou nedeľou (spomienka na prenesenie jeho relikvií) a 16. decembra (na počesť jeho ochrany pred erupciami Vezuvu). K skvapalneniu krvi niekedy dochádza aj pri iných zvláštnych príležitostiach, napríklad pri návšteve pápežov. Vedecké vysvetlenie tohto javu sa doposiaľ nenašlo, no Cirkev zostáva pri jeho hodnotení opatrná.
Prvý historický záznam o tomto úkaze pochádza z roku 1389, hoci samotná tradícia môže byť oveľa staršia. Krv uchovaná v ampulkách reaguje na určité vonkajšie podnety a premení sa z tuhej formy na tekutú. Tento jav pritom nie je podmienený zmenou teploty alebo inými bežnými fyzikálnymi faktormi. Navyše, keď krv nezmení svoju konzistenciu, považuje sa to za zlé znamenie pre mesto Neapol.
Hoci toto mesto má viac ako päťdesiat patrónov, svätý Január zaujíma medzi nimi prvé miesto. Jeho relikvie sú uložené v miestnej katedrále, kde sa každoročne prichádzajú presvedčiť o zázraku skvapalnenia svätcovej krvi tisíce pútnikov.
Svätý biskup a mučeník Január je okrem toho aj patrónom zlatníkov a spája sa s ochranou pred sopečnými katastrofami, najmä erupciami sopky Vezuv, ktorá čnie nad Neapolom.
Zázrak s krvou svätého Januária sa v neapolskej katedrále zpopakoval aj tento rok. Podľa talianskych médií sa relikvia patróna mesta skvapalnila o 10:07. Neapolský arcibiskup Domenico Battaglia tento rok využil zázrak na politickú výzvu.
“Krv raného kresťanského mučeníka Januára sa zmiešala s krvou preliatou v Palestíne,” povedal. „Rovnako pokojne by sme mohli vystaviť tu v katedrále krv každého dieťaťa z Gazy,“ povedal arcibiskup počas bohoslužby. Vo svojom prejave, ktorý viackrát prerušil poltlesk, naliehavo vyzval na ukončenie vojny.
