Mnohí približne vieme, ako sa vyvíjal spôsob identifikácie páchateľa. V minulosti bolo hlavnou metódou mučenie, podľa motta: Veď my to z teba vytlčieme. Medzníkom v identifikácii boli odtlačky prstov, až sme sa dnes dostali k identifikácii na základe DNA: DNA na mieste činu je dôležitým ukazovateľom.
Môžeme povedať, že podobne sa posúva vpred aj spôsob identifikácie kresťana. Kedysi bola kľúčovou otázka: „Chodíš do kostola?“ A ak človek odpovedal kladne, znamenalo to, že je kresťanom. Postupne sme sa presunuli k názoru, že praktizovať vieru, to neznamená len chodiť do kostola. Viera sa totiž praktizuje v bežnom živote a my s obľubou hovoríme, že dôležité je vydávať svedectvo.
Čo presne to znamená, nám pripomína Ježiš Kristus vo svojej Reči na vrchu. Tam zostavil identikit, podobizeň kresťana. Problém však je, že sme túto podobizeň neprijali za svoju. Ešte stále si mnohí myslíme, že byť kresťanom, na to stačí chodiť do chrámu, ovládať naspamäť modlitby alebo aj celé state zo Svätého písma a nerobiť veľké hriechy. Problém však je, že o toto sa snaží celý svet. Toto nie je špecifikum kresťanstva.
Pán Ježiš však hovorí jasne: „Ak sa chcete podobať na môjho Otca, potom robte dobre tým, ktorí vám robia zle. Modlite sa za tých, čo vás prenasledujú. Požičiavajte a nič za to nečakajte…“ Toto je pravá fotografia každého kresťana, ktorý je podobný nebeskému Otcovi.
Chceme vôbec túto podobnosť? Otázka nestojí tak, či chceme byť nejakými fackovacími panákmi, či chceme, aby nás prenasledovali, aby nám iní robili zle. Kresťania predsa nie sú duchovní masochisti, ktorí sa vyžívajú v nejakom utrpení.
Otázka od Ježiša Krista znie takto: „Chceš lásku, ktorú nič nemôže zničiť ani zabiť?“ Táto láska má svoje meno: Svätý Duch. My totiž veľmi dobre vieme, že našu lásku zničí v jednej sekunde nevhodná poznámka od najbližších. Svätý evanjelista Ján povie tú nezabudnuteľnú vetu: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život.“ A jedným dychom z tohto poznania vyvodzuje následok: „Aj my sme povinní dávať život za bratov.“
Všetko ostatné je len naša kamufláž, falošná spokojnosť so sebou. Ježiš Kristus však každému ponúka pravú podobnosť, a tou cestou je prijatie Svätého Ducha. To je cesta našej premeny na Božích synov a dcéry. Preto chodíme do kostola, preto pristupujeme k sviatostiam, aby sme sa stali podobnými Bohu ako svojmu Otcovi. Je len jediná otvorená otázka, ktorá si vyžaduje úprimnú odpoveď: „Chceš?“
