Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca. (Flp 2,8-11)
Je úžasné uvedomiť si, akého Pána máme, teda pokiaľ ho prijímame naozaj ako svojho Pána a Spasiteľa. Tento Pán, ktorému sa raz pokloní každé stvorenie, nám nepanuje ako páni tohto sveta. Dal nám rozum, aby sme spoznali jeho lásku k nám, aby sme spoznali, kto skutočne je. A dal nám i slobodu, aby sme ho mohli milovať.
On, ktorý je Život, Cesta a Pravda, je taký pokorný, že nás nenúti, len čaká, kedy spoznám, že on je moje najväčšie dobro, a nechám sa ním viesť. Keď ho však prijmem naozaj za svojho Pána, dovolím mu, aby mi panoval, aby ma viedol po správnych cestách, aby som mu s dôverou odovzdal celé svoje vnútro. Aby som sa necítil ohrozený, keď by mal vstúpiť do svojej trinástej komnaty, lebo o to ide. Či mu dôverujem, že mi nechce nič vziať, ale sa mi celý dáva. Že keď si vyberiem jeho, to, čoho sa vzdávam, sú len smeti. Aby nebol len ozdobou na mojom krku, ale tým, s kým sa radím. Svätý František z Assisi si žiadal: „Pane, povedz mi, čo má urobiť, a ja to urobím.“
Ježišu, úplne sa ti odovzdávam. Ja už nechcem byť stredobodom svojho života. Vzbuď vo mne túžbu po tom, čo ty chceš. Chcem byť tvoj, chcem patriť iba tebe a nikomu inému. Ty prijímaj všetky rozhodnutia podľa svojej svätej vôle. Úplne ti otváram dvere svojho srdca. Vojdi doň a zostaň so mnou po celý život.
