A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. (…) Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ (Mk 4,1-20)
Len čo sa Ježiš niekde objavil, zbiehali sa okolo neho zástupy. Ak si niektoré naše podujatia vyžadujú prílišnú publicitu, neukazujú tým slabú vitalitu? Ježišove slová potvrdzujú skutky a tie tvoria chýr, ktorý ho predchádza. Rozsievať slovo života bolo základom Ježišovho ohlasovania Božieho kráľovstva. Túžil, aby sa ušlo čím viacerým. Zo svojej strany prispel aj tým, že vystúpil na loďku, aby sa zrno slova dostalo ku všetkým.
Úroda však nezávisí len od sejby. Po nej sa stáva rozhodujúcou pôda. Jednotlivé obrazy v podobenstve ju delia do charakteristických kategórií. V praxi sa väčšinou prelínajú či menia; raz sa v človeku rozrastie krovie, inokedy sa podobá skalnatej pôde.
Ježiš sial veľmi usilovne. Podobenstvo o rozsievačovi je aj o ňom; ukazuje, ako sa nedal odradiť množstvom prekážok, ktoré jeho slovu znemožňovali rásť. O jeho postoji neúnavného služobníka slova. O vynaliezavosti pri hľadaní pochopiteľnej formy.
Počas verejného pôsobenia sa Ježiš okrem siatia venuje aj úprave pôdy, vytrhávaniu tŕnia, a zmäkčovaniu kamenných sŕdc. Aj tu rezonuje jeho výzva: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. … bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,4.5) Teda nielen tiché spočinutie, ale aj aktívne odstraňovanie toho, čo spojeniu so životodarnou pôdou a čerpaniu živín prekáža. Lebo sme pôdou, ktorá má slobodnú vôľu.
Ježiš naďalej seje. Stáročiami, semeno toho istého svojho slova. A to stretajú rovnaké osudy, ako v podobenstve. Číhajú naň všestranné nástrahy, aby ho zbavili jeho životodarnej sily a znemožnili mu priniesť úrodu. Tých, čo ho prijmú a vytrvajú až do žatvy, je stále žalostne málo. No Pán naďalej seje. Ako hospodár, čo miluje svoju neľahkú pôdu a nestráca nádej, že raz zarodí.
Ježišove podobenstvá prezrádzajú aj to, ako Ježiš pozoroval bežný život duchovným pohľadom. Len v takom prípade možno duchovné skutočnosti vyjadriť ľudsky zrozumiteľným, jasným jazykom. Kto chce rozprávať, musí sa naučiť hovoriť; kto chce ohlasovať, musí sa naučiť pozerať duchovným zrakom. Aj v tomto zmysle je kontemplácia podmienkou účinnosti apoštolátu.
Rôzne druhy pôdy sa nenachádzali len na vŕškoch nad Genezaretským jazerom. Sedeli na jeho brehu, všetci rovnako, a predsa srdce jedných bolo cestou, iné tŕním, skalou alebo pôdou. Do dobrej, do najlepšej pôdy padlo toto podobenstvo tým, že padlo do „pôdy“ evanjelií. Vďaka nim ho vždy ďalší a ďalší môžu počúvať a jeho slovo môže padať na rozmanité pôdy srdca, medzi ktorými sú vždy aj také, čo prinášajú bohatú úrodu a korunujú vynaloženú námahu.
Čo spravím, aby to platilo aj o mne?
