Priatelia, budem osobný, kapucínov mám rád.
Každý má nejakú svoju rehoľu, ktorá ho oslovuje, inšpiruje, priťahuje. Ktorá rehoľa je vášmu srdcu blízka? Jezuiti? Saleziáni? Verbisti? Františkáni?
S tými kapucínmi to nebude náhoda. Sú to „sympaťáci“. Nie že by inde neboli charizmatické osobnosti, ale kapucíni sú kapucíni…
Aj ich blahoslavení a svätí sú podivuhodné osobnosti. Taký Páter Pio, to je absolútny fenomén. Svätého Felixa z Cantalice nazývali Božím somárikom pre jeho jednoduchosť a pokoru. Keď chodil Rímom a žobral milodary pre svoj kláštor a povzbudzoval nešťastných ľudí, vyžobral si svätosť. Alebo taký svätý Konrád z Parzhamu. Bol obyčajný vrátnik! A dnes je povýšený na oltár! Tento vrátnik videl všetkých ľudí Božími očami, teda očami lásky, a nerobil medzi nimi rozdiely. To sa nevidelo ani vtedy a nevidí sa to ani dnes.
Samozrejme, kapucíni majú kanonizovaných aj učencov, teológov a diplomatov, ale spomenutí vám utkvejú v srdci navždy.
Pozrime, koľko veľkých šľachticov Európy spočíva v kapucínskej krypte vo Viedni. Dal ju vystavať cisár Ferdinand II. Habsburský. Vedel, že kapucíni budú k jeho telu pristupovať s úctou a budú sa modliť sa za jeho dušu.
Keď budete kráčať Ondrejským cintorínom v Bratislave, pri plote naďabíte na spoločnú hrobku slovenských kapucínov. Je nenápadná. Nie je to turistická atrakcia ako krypta v Brne či vo Viedni. Neskrýva kráľov ani šľachticov. Skrýva našich kapucínov a ich silný príbeh. Keď čítate mená zosnulých bratov, tak sú tam tí, ktorí zomreli v kláštore, a potom tí, čo zomreli mimo kláštora. Keď boli v 50. rokoch 20. storočia komunistami kláštory násilne zatvorené a rehole zrušené, títo muži a chalani, ktorých z kláštorov vyhnali, niesli ďalej svoje povolanie či už ako kňazi, alebo ako bratia. Je to svedectvo vernosti Bohu a Cirkvi.
Pred rokmi, keď vyšiel spevník kapucínskych piesní, ktorý dal dokopy hudobník a dokumentarista Michal Hirko, bol som prekvapený, koľko moderných piesní sa mu podarilo zozbierať. Napísal som vtedy článok o tom, že kapucíni sú zrejme najspevavejšia rehoľa.
V sobotu sa v pezinskom kultúrnom dome konal Kapucín fest. Skupina Kapucíni oslavovala 30. výročie a Felice Band oslavoval 20. rokov na scéne. Bola to veľká slávnosť a vo veľkej sále kultúrneho domu bola skvelá atmosféra.
No a keď hovorím o tej najspevavejšej reholi, tak prvá časť koncertu patrila spievajúcim bratom kapucínom, ktorí za bežných okolností nevystupujú koncertne.
Organizátor koncertu kapucín Felix Ján Tkáč však svojich spolubratov pozná a dokázal ich priviesť aj pred zrak publika. Divákom sa ako speváci so svojou tvorbou predstavili kapucíni Michal Varga, Karol Baran, Peter Štark, Damián Szulowski, Dávid Sňahničan, Pavol Bizoň, Ondrej Tarana a Braňo Fabo; mal vystúpiť aj Milan Majda, ale zabránila mu v tom choroba. (Okrem týchto kapucínom je aj Jakub Rafael Pattay, ktorý má na konte tiež niekoľko nahrávok.) Ich piesne boli silnými osobnými výpoveďami, modlitbami, chválami – bol to prosto skvelý zážitok.
Po týchto bratoch kapucínoch vyšiel na pódium kapucín Felix, misionár Božieho milosrdenstva, a odohral koncert s piesňami svojho zoskupenia Felice Band. Predstavil dve zostavy hudobníkov: zostavu, ktorá fungovala do roku 2020, a aktuálnu zostavu.
Felixove piesne sú žánrovo zaraditeľné od popu po hard rock. Nie sú vždy iba o viere: Felice Band má potenciál zaujať poslucháčov napriek spektrom a sám Felice je vynikajúci frontman. S otvoreným srdcom i náručou vie, kde má pritlačiť, kde ubrať, kde hodiť vtipnú pointu a kde sa stíšiť do intímneho výrazu.
Nakoniec prišli na rad Kapucíni. Na začiatku koncertu bubeník brat Norbert zaspomínal na Stanleyho, ktorý s nimi dlhé roky hrával, odohral nespočetné množstvo koncertov a zložil desiatky skladieb.
Potom nasledovali kapucínske hity či už z pera ikonického hráča na ústnu harmoniku brata Ondreja Tkáča, či z pera brata Felixa alebo Michala Hirka.
Kapucíni pridávali dvakrát, koncert trval o hodinu dlhšie, ako mal, no nikomu sa nechcelo domov. Aj po koncerte ľudia debatovali, nadchýnali sa, skrátka, všetkým bolo dobre.
Toto je zrejme tá kapucínska charizma. Byť radostný, chudobný a verný Bohu.
A na záver?
Vďaka Bohu za kapucínov!
