Druhá nedeľa pred Narodením Pána je v Gréckokatolíckej cirkvi spojená s podobenstvom o slávnostnej večeri. Dobre vieme, čo urobili všetci pozvaní. Začali sa jeden po druhom vyhovárať. Každý jeden z nich si našiel svoj vlastný dôvod, svoju „objektívnu“ príčinu, pre ktorú sa na hostine nemohol zúčastniť.
Keď som nad týmto textom uvažoval, uvedomil som si, že tieto výhovorky sú nám až nebezpečne blízke. Častokrát ich totiž používame aj my sami, a to najmä vtedy, keď si dávame rôzne predsavzatia.
Syndróm „od pondelka“
Poznáte to? Ja si napríklad v poslednej dobe dávam predsavzatie, že začnem chudnúť. A kedy? No predsa od pondelka. Koľko takých pondelkov už prešlo? Veľmi veľa. Hovoríme si: „Od pondelka sa to zmení, od pondelka musím začať…“
Výsledkom je však často len výhovorka za výhovorkou. Možno to v nejakom odvare poznáte aj vo svojom vlastnom živote. Odsúvanie dobrých predsavzatí na neskôr je starým známym športom.
Prvá výhovorka v biblických dejinách
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, aká bola úplne prvá výhovorka vo Svätom písme? Stalo sa to v rajskej záhrade, tesne po hriechu, keď Adam s Evou okúsili zo zakázaného ovocia. Boh prichádza a kladie prvú otázku: „Kde si, Adam?“
A vtedy prichádza prvá biblická výhovorka: „Skryl som sa, lebo som nahý.“
Všimnite si ten detail. Adam nepovedal: „Pane, zhrešil som, lebo som neposlúchol a jedol som zakázané ovocie.“ Povedal pravdu o svojom stave (nahota), ale použil ju ako clonu, aby nemusel priznať podstatu – svoj hriech.
A hneď nato sa spúšťa lavína obviňovania. Adam pokračuje: „To žena, ktorú si mi dal, tá ma naviedla.“ A čo povie žena? „Had ma naviedol.“ Od tohto momentu sú dejiny ľudstva preplnené výhovorkami a presúvaním viny na iných.
Stopka pred Vianocami
Práve toto Božie slovo nám má byť v tomto smere veľkou stopkou. Vstupujeme do intenzívneho času príprav na sviatky Božieho narodenia. Je to čas milosti, no zároveň aj čas, keď bude silnieť pokušenie vyhovárať sa.
Či už ide o liturgické slávenia, o svätú spoveď, o modlitbu v rodine alebo o skutky lásky a pomoci núdznym, diabol, ale aj naša vlastná pohodlnosť nám budú podsúvať tisíce dôvodov, prečo sa to „nedá“:
- Prečo tam nejsť?
- Prečo neprispieť, nepomôcť?
- Prečo sa nemodliť?
Nedovoľme, aby nás tieto hlasy ovládli. Dovoľme evanjeliu, aby zarezonovalo v našich srdciach tak mocne, aby sme neboli tými, ktorí vstúpia do slávenia Vianoc s plnými ústami výhovoriek. Vstúpme do nich s pravdou. Tá pravda je veľká a oslobodzujúca – je o tom, ktorý sa chce zrodiť v nás.
