Keď sa pred niekoľkými dňami verejnosť dozvedela meno nového pápeža Leva XIV., málokto tušil, aký pestrý a hlboký príbeh sa za ním skrýva. Jeho zvolenie nie je len historické – prvý Američan na Petrovom stolci –, ale zároveň otvára dvere novej kapitole Katolíckej cirkvi, v ktorej sa prelínajú rany dejín, skúsenosť chudoby, misijná blízkosť i nádej synodality.
Z Louisiany cez Chicago až do Ríma
Rodinné korene nového pápeža vedú do New Orleans – do historickej štvrte Seventh Ward, kde kedysi stál dom jeho prastarých rodičov. Dnes už neexistuje – ustúpil diaľnici v 60. rokoch. No pamiatka na túto vetvu rodiny žije v mestských archívoch. Práve tu, v katolíckom a kreolskom prostredí mesta, sa nachádza kultúrna a duchovná pamäť línie rodiny Prevostovcov.
Genealóg Jari Honora zistil, že štyria z prastarých rodičov pápeža z matkinej strany boli podľa záznamov z 19. storočia „slobodní farební ľudia“. Jeho starý otec Joseph Norval Martinez mohol dokonca pochádzať z Haiti. Podľa profesora Andrewa Jolivetteho má nový pápež aj kubánske korene. „Vnímam ho aj ako latinskoamerického pápeža, pretože kreolská identita sa bez latinskoamerického vplyvu nedá pochopiť.“
Pápežova matka Mildred Agnes Martinez bola v rodnom liste z roku 1912 označená ako belošská – ukážka fenoménu „passing“, teda prežitia v rasovo rozdelenej Amerike prostredníctvom vonkajšej belošskej identity. Jej rodičia – ako mnohí Afroameričania – opustili juh USA počas takzvanej Veľkej migrácie a usadili sa na južnej strane Chicaga, aby unikli rasovým zákonom Jima Crowa.
Viera, ktorá sa stala povolaním
V domácnosti Prevostovcov v meste Dolton na okraji Chicaga vyrástli traja synovia: Louis, John a najmladší Robert – dnešný pápež. Otec bol riaditeľom školy, matka knihovníčkou, aktívnou v miestnej farnosti. Robert – „Bob“ – od detstva prejavoval záujem o kňazské povolanie. Ako chlapec slúžil „omše“ na žehliacej doske. Matka ho v tomto rozhodnutí silne podporovala.
Jeho brat John ho opisuje ako človeka, ktorý má hlboký súcit s prehliadanými a slabými. „Má veľkú túžbu pomáhať tým, ktorí sú odsunutí nabok,“ hovorí. Podľa neho Lev XIV. bude pokračovať v línii pápeža Františka, s ktorým ho spájalo úzke priateľstvo.
Zaujímavosťou je, že pápežova vlastná rodina odráža politické napätia dnešnej Ameriky. Zatiaľ čo John sa stotožňuje s hodnotami sociálnej spravodlivosti, najstarší brat Louis je výrazným stúpencom Donalda Trumpa – na sociálnych sieťach sa netají krajne konzervatívnymi názormi, ktoré skôr kontrastujú s pápežovou zmierlivou rečou.
Peruánske korene a srdce v Chiclayu
Pre Peru je nový pápež „jeden z nás“. V meste Chiclayo, kde bol Robert Prevost najprv apoštolským administrátorom a neskôr biskupom, sa jeho zvolenie slávilo ako víťazstvo na futbalových majstrovstvách sveta. Jürgen Huber, koordinátor partnerskej spolupráce s peruánskou Cirkvou, opisuje, ako si pápež už v prvej reči nezvolil angličtinu, ale španielčinu – a oslovil „svojich ľudí“ v Chiclayu.
Do Peru prišiel prvýkrát ako augustiniánsky misionár v roku 1985. Desať rokov pôsobil ako formátor budúcich kňazov, neskôr sa vrátil ako provinciál a nakoniec sa stal generálnym predstaveným rehole v Ríme. Ako biskup v Peru prijal aj peruánske občianstvo. Počas svojej služby čelil klimatickým katastrofám, pandémii i chudobe. V čase pandémie COVID-19 zabezpečoval zdravotnícke pomôcky, keď krajina čelila dramatickému nedostatku prístrojov.
Huber ho opisuje ako človeka „verného chudobným“, ktorý v klerikalizovanom a elitárskom prostredí diecézy Chiclayo otvoril dvere laikom, mladým a ženám. Nových kňazov formoval s dôrazom na otvorenosť, službu a blízkosť ľuďom.
Tieň obvinení a svetlo obnovy
Nie všetkým sa jeho štýl páčil. Huber pripomína, že Prevost čelil kritike za údajne nesprávne riešenie niektorých prípadov sexuálneho zneužívania. Podľa Hubera ide o cieľavedomú kampaň, keďže ako biskup a neskôr kardinál pomáhal pápežovi Františkovi pri riešení prípadov spojených s kontroverzným spoločenstvom Sodalitium. Rovnako sa ho zastal aj renomovaný expert na ochranu maloletých páter Hans Zollner, ktorý potvrdil, že Prevost konal v súlade s predpismi.
Pápež budúcnosti?
Kňaz Tiberio Szeles, ktorý pôsobí v Peru a pozná Leva XIV. osobne, spomína na duchovné cvičenia, počas ktorých zazneli slová o potrebe reformy Cirkvi – a na úsmev, ktorý budúci pápež vtedy venoval rečníkovi. Už vtedy ho zaujímali témy synodality, Amazónie a ekológie. Dnes sa tieto témy stávajú súčasťou pápežského programu.
Peruánska Cirkev dúfa, že ich „Leon“ nezabudne na svoju druhú vlasť. Želajú si, aby podporil synodálnu cestu, angažoval sa za chudobných, migrantov a životné prostredie. A mnohí v Chiclayu už v duchu počítajú dni do chvíle, keď ich bývalý biskup – teraz už ako pápež – znovu vstúpi do ich katedrály. Tentoraz ako hlava Katolíckej cirkvi.
Spracoval: Rastislav Čižik
