Známy francúzsky kresťanský novinár a publicista z denníka La Croix Christophe Henning dal do tlače knihu o novom pápežovi Levovi XIV. A to len pár dní po jeho zvolení! O niekoľko dní nato vyšla kniha aj v slovenskom preklade. O jej vydanie sa postarali augustinián Juraj Pigula, vydavateľstvo Lúč a Nadácia Fides et Ratio. Rýchlosť napísania či skôr skompilovania publikácie je neuveriteľná, rovnako ako jej preklady a vydania v ďalších jazykových mutáciách.
Kniha však nie je uceleným životopisom nového pápeža ani nemá tú ambíciu. Je skôr akýmsi uvažovaním o poslaní novej hlavy Katolíckej cirkvi. Sú v nej zaznamenané postrehy z konkláve, rozobrané prvé slová nového pápeža, keď autor uvažuje o jeho spirituálnom zakotvení, premýšľa o mariánskom rozmere jeho kňazstva… Tiež načrtáva výzvy, ktorým nový pápež bude musieť čeliť a s ktorými sa bude musieť vyrovnať. Na tieto výzvy autor publikácie poukazuje v porovnaní s pontifikátom pápeža Františka. Henning je v problematike doma, vatikánske dianie dlhodobo mapuje, pontifikovia sú jeho témou.
Autor analyzuje výzvy, ktoré čakajú nového pápeža v konfrontácii s jeho predchodcom pápežom Františkom: „Bude sa pápež prioritne zaoberať vnútornými problémami Cirkvi, najmä čoraz zreteľnejšie sa prejavujúcimi rozdielmi medzi progresívnym a konzervatívnym táborom? Alebo sa, podobne ako jeho predchodca, najskôr prihovorí súčasnému svetu a ľuďom mimo viery? Prvých sto dní pontifikátu bude preňho výzvou obhájiť svoj vlastný štýl, vlastný spôsob vystupovania v médiách a naplno využiť priazeň, ktorú mu priniesla samotná voľba.“
Nechcem autorovi krivdiť ani ho upodozrievať zo zlého úmyslu, no medzi riadkami možno čítať, že ho pápež František svojou otvorenosť a Cirkvou ako „poľnou nemocnicou“ vyrušoval. Z publikácie cítiť, že si želá, aby nový pápež Lev XIV. bol konzervatívnejším pápežom, aby bol hlavou triumfalistického vyše miliardového spoločenstva, aby Cirkev nebola iba tou chápavou a všeobjímajúcou poľnou nemocnicou, čo „smrdí či vonia po ovciach,“ ale aby Cirkev bola aj colnicou, ktorú cítiť hlavne po kadidle…
Autor uvažuje aj o ďalších témach, ktoré je nutné rozvíjať. Od etických otázok cez ekológiu až po diplomaciu, ako správne poznamenáva, práve Katolícka cirkev zohrala mnohokrát dôležitú úlohu pri uzatváraní medzinárodných mierových dohôd.
Dôležitou súčasťou knihy je úvodné slovo od slovenského augustiniána Juraja Pigulu, ktorý sa s Robertom Francisom Prevostom osobne viackrát stretol ako so svojím rehoľným spolubratom. Pigula v závere svojho predslovu píše: „V rozdelenom svete, vo svete vojny, egoizmu a populizmu zaznieva teda hlas výzvy k jednote, pokoju, dialógu a láske. Po svedkovi nádeje pápežovi Františkovi Pán doprial loďke Cirkvi nový vietor. Naša blízkosť, neviditeľná modlitba i podpora nech je pápežovi Levovi XIV. posilou v jeho kormidlovaní Cirkvi.“
