Zajtra si pripomenieme nielen výročie Nežnej revolúcie, ale aj sviatok jednej z najvýznamnejších svätíc, ktoré sa týkajú nášho územia. Svätá Alžbeta Uhorská, ktorá sa podľa jednej tradície narodila na Bratislavskom hrade, zomrela presne 17. novembra 1231 v nemeckom Marburgu.
Napriek kráľovskému pôvodu jej život ako dcéry kráľa Ondreja II. zďaleka nebol prechádzkou ružovou záhradou. Už ako štvorročnú ju odlúčili od rodičov, keďže po zasnúbení s durínskym grófom Ľudovítom IV. musela odísť za ním na hrad Wartburg. Vydávala sa ako 14-ročná a manželovi dala tri deti. Hlboko ju ovplyvnili františkánske ideály, a tak sa snažila svoje bohatstvo využívať na pomoc chudobným.
To sa veľmi nepáčilo rodine jej manžela, čo sa naplno prejavilo po jeho predčasnej smrti len po šiestich rokoch manželstva. Ľudovítovi príbuzní jej vzali deti a neuznali dedičské nároky po manželovi. Alžbeta napokon odišla z Wartburgu do Marburgu, kde pôsobil kňaz Konrád, jej spovedník. V tamojšej nemocnici, ktorej odkázala svoj majetok, sa starala o chorých.
Zomrela vo veku 24 rokov a už po štyroch rokoch ju vyhlásili za svätú. Stala sa patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, či núdznych a zaradila sa medzi najpopulárnejšie svätice a svätcov v období stredoveku.
Svätú Alžbetu si ako zasvätenie chrámu vďaka jej odkazu vyberali pri špitálskych kostoloch – len na Slovensku ich nájdeme v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Novej Bani či v Kremnici. Celkovo nesie alebo nieslo podľa Katalógu patrocínií z roku 2009 na našom území toto patrocínium 67 kostolov a kaplniek. Nájdeme medzi nimi drobné cintorínske stavby, farské kostoly i monumentálny košický dóm. Neprehliadnuteľným je rozhodne aj secesný Modrý kostolík v Bratislave.
Dnes si priblížime tri kostoly, ktorých pôvod siaha ešte do stredoveku a dodnes vydávajú svedectvo o úcte a obľube, ktorej sa svätá Alžbeta tešila v Katolíckej cirkvi a medzi veriacimi.
Najväčší – Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Prvý kostol zasvätený svätej Alžbete postavili nemeckí kolonisti v Košiciach už niekedy po roku 1250 ako pomerne veľké gotické jednolodie s polygonálnym presbytériom a západnou vežou. Kostol aj s patrocíniom sa spomína v listine pápeža Martina IV. z roku 1283.
Bol to práve tento chrám, v ktorom sa za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) udial zázrak spojený so Svätou krvou, keď sa pri omši kňazovi vylialo víno na korporál, kde vytvorilo obraz Kristovej tváre.
Rozvíjajúcemu sa mestu a pútnickému miestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.
Výstavba dómu sa natiahla na vyše sto rokov, keďže až v roku 1508 dokončili jeho presbytérium. Projekt pôvodne päťloďovej baziliky v priebehu prác zmenili na modernejšie trojlodie s priečnou loďou umiestnenou v strede, čím vznikla centrálna dispozícia v tvare kríža. Na západnej strane sa týčia dve veže, z ktorých je dokončená len tá severná, vysoká 59 metrov.
Košický dóm patrí medzi najväčšie kostoly na Slovensku s dĺžkou 60 metrov a zastavanou plochou takmer 1 800 štvorcových metrov. Kapacitne má ísť o najväčší chrám u nás, keď sa do neho má zmestiť až 5 000 (niekedy sa uvádza dokonca až 6 000) veriacich.
Aj napriek necitlivej regotizačnej prestavbe koncom 19. storočia, ktorá pripravila chrám o originálne klenby v lodiach a zmenila dispozíciu z trojloďovej na päťloďovú, predstavuje košický dóm najlepšiu ukážku sakrálnej stavby katedrálneho typu na našom území. Oplýva bohatstvom architektonických detailov v podobe rozsiahleho systému vonkajších oporných pilierov s výzdobou či viacerými prepracovanými portálmi.
Nájdeme tu jedinečné zdvojené schodisko z 15. storočia, ktoré je najstarším zachovaným svojho druhu, stredoveké fresky, ako aj niekoľko drevených gotických oltárov vrátane toho hlavného zasväteného svätej Alžbete zo 70. rokov 15. storočia.
Dóm, ktorý je aj katedrálou košického arcibiskupa, prešiel rozsiahlou obnovou exteriéru v rokoch 1978 – 2013. Následne sa realizovali práce v interiéri. Dnes je prístupný veriacim i návštevníkom obdivujúcim jeho krásy.
Najstarší – Kostol svätej Alžbety v Kaplne
Za najstarší chrám nesúci patrocínium svätej Alžbety u nás sa považuje románsko-gotický kostol v obci Kaplna neďaleko Senca. Datuje sa už do polovice 13. storočia, čo znamená, že ho postavili doslova iba pár rokov po tom, čo bola Alžbeta vyhlásená za svätú.
Chrám stojí v obci na miernom návrší pri ceste do Trnavy. Pôvodne išlo o trojloďový románsky objekt s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom zaklenutým už gotickou klenbou. Spotrebovali naň približne 400 000 tehál.
Vo svojej dobe rozhodne nešlo o bežný dedinský kostol. Podobne veľké chrámy vtedy stavali skôr mníšske rády, ako o tom svedčí napríklad podobne riešená stavba rádu nemeckých rytierov v Malženiciach pri Trnave. Výnimočnosť kostola v Kaplne podporuje aj skutočnosť, že priestor vo vežiach na poschodí slúžil podľa všetkého (aj) na obytné či liturgické účely, keďže tu nachádzame kvalitnú úpravu vnútorného muriva.
Aj samotné pomenovanie obce, ktoré máme doložené ešte v stredoveku, odkazuje na sakrálnu stavbu – kaplnku. Je však otázne, či toto pomenovanie získala vďaka súčasnému chrámu, keďže jeho rozmery kaplnku rozhodne nepripomínajú.
Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol v Kaplne značne poškodený a spustol; podľa mladšej ústnej tradície v ňom vtedy už rástli stromy prevyšujúce obvodové múry. Záchrany sa chrám dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia. Dostal strechu a loď nový plochý strop. Pravdepodobne v tomto období prišiel o južnú vežu.
Veľkým zásahom do podoby chrámu bola baroková prestavba v 60. rokoch 18. storočia. Vtedy znížili obvodové múry o približne 60 – 70 cm a zamurovali románske okná a južný portál na južnej strane lode.
Stredoveká podoba sa kostolu aspoň sčasti vrátila pri obnove v rokoch 1960 – 1962, kedy odstránili mladšie omietky a prezentovali pôvodné okná i sčasti zachovaný južný portál. Chrám tak aj po takmer 800 rokoch predstavuje výraznú dominantu obce.
Špitálsky – Kostol svätej Alžbety v Banskej Štiavnici
Za posledným z predstavovaných chrámov sa vydáme do stredoslovenskej banskej oblasti, priamo do Banskej Štiavnice. Tam na juhovýchodnom okraji stredovekého osídlenia dodnes stojí neveľký Kostol svätej Alžbety, resp. jeho zvyšok. Pôvodne gotická stavba z polovice 14. storočia mala veľmi zložitý osud, ktorý nám nedoprial, aby sme ju mohli obdivovať v pôvodnom rozsahu.
Chrám postavili ako súčasť špitála, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1397. V neskoršom období sa tu priamo uvádza aj kostol či kaplnka zasvätená svätej Alžbete.
Zďaleka však nešlo o nejakú malú stavbu – to by asi v bohatej Banskej Štiavnici neprešlo. Postavili ju ako veľkoryso riešené jednolodie s polygonálnym presbytériom. Loď bola vysoká 12 metrov a z južnej strany ju presvetľovali tri veľké okná s lomeným oblúkom. Na západnom priečelí sa nachádzal vstupný portál a nad ním bolo umiestnené kruhové okno.
V druhej polovici 16. storočia sa stala aktuálnou potreba lepšie opevniť mesto pred tureckou hrozbou. To viedlo k rozhodnutiu začleniť špitálsky kostol do systému mestského opevnenia. Loď špitálskeho chrámu prestavali na mestskú bránu zvanú Dolná alebo Krupinsko-antolská. Malo sa tak stať v roku 1574.
Taká významná zmena účelu si vyžiadala rozsiahle úpravy objektu. Už bývalú loď podľa všetkého v interiéri rozdelili na tri podlažia, pričom v prízemí prerazili dva vstupy – jeden široký pre vozy a druhý užší pre peších. Rozmerné okná na južnej strane lode podľa všetkého aspoň sčasti zamurovali, to východné úplne.
V 19. storočí brána už dávno neslúžila svojmu účelu, a tak sa stala nepotrebnou. V roku 1879 celú loď zbúrali, keď sa rozhodlo, že musí ustúpiť rozširovaniu cesty a budovaniu koľajovej trate vedúcej do dedičnej štôlne Svätej Trojice.
Zachovalo sa polygonálne presbytérium, ktoré následne obnovili v neogotickom duchu. Vybudovali nové západné priečelie aj s malou vežičkou. Dnes predstavuje významného svedka pohnutých dejín mesta, ale aj spojenia hodnotnej gotickej a neogotickej architektúry.
