Túto otázku, ako aj mnohé iné si kladie americký augustinián Theodore Tack v knihe Svätý Augustín – človek pre našu dobu. Otec Tack bol kňazom, augustiniánom a v rokoch 1971 – 1983 generálnym predstaveným svojho rádu.
Aj keď je postava svätého Augustína inšpiratívna celé stáročia, napísanie a vydanie tejto knihy sa v kontexte zvolenia nového pápeža augustiniána Leva XIV. javí ako prozreteľnostná vec, ako prorocká záležitosť.
O čo sa teda vlastne bojuje? Páter Theodore Tack na túto otázku nachádza pomerne uspokojivú odpoveď. Nenalieha na čitateľa, aby zložil zbrane. Tack berie boj v absolútne praktickej rovine. Píše, že kresťanský život, to nie je len taký nejaký boj. „Je to radostný boj o to, ako prekonať moc zla a priniesť väčšie šťastie druhým ľuďom aj sebe samým. V živote nás všetkých príde čas, keď sa nám nedarí byť takými kresťanmi, ako o sebe tvrdíme, že sme. To je tiež dôvod, prečo nám Ježiš zanechal sviatosť zmierenia a prečo daroval apoštolom aj ich nástupcom dar odpustenia.“ V tomto smere sa opiera o myšlienky svätého Augustína, ktorý uvažuje, že mnohí sa označujú za kresťanov, ale ich život nesvedčí o tom, že sú kresťania. Nejde ani tak o to, že sú hriešni. Skôr ide o to, že sa vzdali, že už neporážajú svoje hriechy, svoje nedostatky, ba čo viac, nevolajú po odpustení…
Otec Tack k tomu dodáva, že keď sa niekto odhodlá žiť kresťanským životom, najväčšie komplikácie spôsobujú práve tí, ktorí sa ako kresťania označujú, ale životom kresťana nežijú. Takíto „veriaci“ potom bojujú proti skutočným kresťanom zo strachu, že bude odhalená ich nedostatočnosť…
„Nie je nič ľahšie ako nosiť zlatý alebo strieborný kríž okolo krku, mať ho ako prívesok. Poznám mnohých ľudí, ktorí to tak robia, ale to z nich kresťanov neurobí. Rovnako tak kolárik ani reverenda nerobí z človeka kňaza.“
Čo teda robiť? A ako? Je možné dnes viesť príkladný kresťanský život? „Dá sa to,“ uvažuje otec Tack, „nejde to však osamote a samostatne. Potrebujeme jeden druhého. Potrebujeme silu kresťanskej komunity. Predovšetkým potrebujeme silu a odvahu, ktorá vychádza z modlitby a z toho, že v nás prebýva Duch Svätý. Sami nebudeme schopní prekonať toľko prekážok, s ktorými sa stretávame všade okolo seba. S Bohom je však možné všetko!“
Jedným dychom však dodáva, že Pán Ježiš nikdy nepovedal, že nasledovať ho bude ľahké. Zaručil sa však za to, že on sám bude Cestou pre tých, ktorí ňou chcú kráčať.
