Pápež Lev XIV. je prvým pápežom z rehole augustiniánov a druhým americkým pápežom po Františkovi. Na rozdiel od svojho predchodcu sa šesťdesiatdeväťročný Američan Robert Francis Prevost narodil na severe kontinentu 14. septembra 1955 v Chicagu v štáte Illinois Louisovi Mariusovi Prevostovi francúzsko-talianskeho pôvodu a Mildred Martínezovej španielskeho pôvodu. Má dvoch bratov Louisa Martína a Johna Josepha.
Detstvo a dospievanie strávil v Spojených štátoch, najprv študoval v malom seminári augustiniánskych otcov a potom na Villanovskej univerzite v Pensylvánii, kde v roku 1977 promoval z matematiky a študoval filozofiu. 1. septembra toho istého roku vstúpil v Saint Louis do noviciátu Rádu svätého Augustína (OSA) v Provincii Panny Márie Dobrej rady v Chicagu a 2. septembra 1978 zložil prvé rehoľné sľuby. 29. augusta 1981 zložil slávnostné sľuby.
Vzdelanie získal na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde promoval v odbore teológia. Vo veku 27 rokov ho predstavení poslali do Ríma študovať kánonické právo na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského (Angelicum). V Ríme ho 19. júna 1982 v Kaplnke svätej Moniky Medzinárodného augustiniánskeho kolégia vysvätil za kňaza arcibiskup Jean Jadot, podpredseda Pápežskej rady pre nekresťanov, dnešného Dikastéria pre medzináboženský dialóg.
Prevost získal licenciát v roku 1984 a nasledujúci rok počas prípravy svojej doktorskej dizertačnej práce bol vyslaný na augustiniánsku misiu Chulucanas v peruánskom Piure (1985 – 1986). V roku 1987 obhájil dizertačnú prácu na tému „Úloha miestneho priora Rádu svätého Augustína“ a bol vymenovaný za riaditeľa pre povolania a riaditeľa misií augustiniánskej Provincie Matky Dobrej rady v Olympia Fields v štáte Illinois.
Nasledujúci rok sa pridal k misii v peruánskom Trujillo ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych ašpirantov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Počas jedenástich rokov zastával funkcie priora komunity (1988 – 1992), riaditeľa formácie (1988 – 1998) a učiteľa sľubov (1992 – 1998), súdneho vikára arcidiecézy Trujillo (1989 – 1998) a profesora kánonického práva, patristiky a morálky vo Vyššom seminári svätého Karola a svätého Marcela.
Zároveň mu bola zverená pastoračná starostlivosť o Farnosť Panny Márie Matky Cirkvi, neskôr premenovanej na Farnosť svätej Rity (1988 – 1999) na chudobnej periférii mesta. V rokoch 1992 až 1999 bol správcom Farnosti Panny Márie Monserratskej.
V roku 1999 bol zvolený za provinciála augustiniánskej Provincie Matky Dobrej rady v Chicagu a o dva a pol roka neskôr na riadnej generálnej kapitule Rádu svätého Augustína ho jeho bratia zvolili za generálneho priora. V roku 2007 ho potvrdili na druhé funkčné obdobie.
V októbri 2013 sa vrátil do svojej augustiniánskej provincie v Chicagu a bol riaditeľom formácie v Kláštore svätého Augustína, prvým radcom a provinčným vikárom. Tieto funkcie zastával, až kým ho pápež František 3. novembra 2014 nevymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a zároveň za titulárneho biskupa v Sufare. 7. novembra vstúpil do diecézy za prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena, ktorý ho o niečo viac ako mesiac neskôr 12. decembra na sviatok Panny Márie Guadalupskej v Katedrále Panny Márie vysvätil za biskupa.
Jeho biskupským mottom je „In Illo uno unum “ (V Ňom jednom jedno), slová, ktoré svätý Augustín vyslovil v kázni známej ako Výklad Žalmu 127, aby vysvetlil, že „hoci nás kresťanov je mnoho, v jedinom Kristovi sme jedno“.
Dňa 26. septembra 2015 ho argentínsky pápež vymenoval za biskupa v Chiclayu a v marci 2018 bol zvolený za druhého podpredsedu Peruánskej biskupskej konferencie, v rámci ktorej bol aj členom Hospodárskej rady a predsedom Komisie pre kultúru a vzdelávanie.
V roku 2019 ho František vymenoval za člena Kongregácie pre klérus a nasledujúci rok za člena Kongregácie pre biskupov. 15. apríla v tom istom roku prichádza aj pápežské vymenovanie i za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Callao.
30. januára 2023 ho pápež povolal do Ríma ako prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku a povýšil ho na arcibiskupa. Na konzistóriu 30. septembra toho istého roku ho vymenoval za kardinála. Prevost nastúpil do úradu 28. januára 2024 a ako vedúci dikastéria sa zúčastnil na posledných apoštolských cestách pápeža Františka a na prvom a druhom zasadnutí XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody o synodalite, ktoré sa konalo v Ríme od 4. do 29. októbra 2023 a od 2. do 27. októbra 2024. Zúročil pritom skúsenosti, ktoré získal ako prior augustiniánov a zástupca Únie generálnych predstavených (USG).
Medzitým 4. októbra 2023 ho František zaradil medzi členov Dikastérií pre evanjelizáciu (Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi); pre náuku viery; pre východné cirkvi; pre klérus; pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; pre kultúru a vzdelávanie; pre legislatívne texty a Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.
6. februára tohto roku ho argentínsky pápež povýšil na kardinála biskupa.
O tri dni neskôr 9. februára slúžil svätú omšu na Námestí svätého Petra, ktorej predsedal pápež František, pri príležitosti Jubilea ozbrojených síl, druhej významnej udalosti Svätého roka nádeje.
Počas poslednej hospitalizácie svojho predchodcu v Nemocnici Gemelli viedol kardinál Prevost 3. marca modlitbu ruženca za zdravie pápeža Františka na Námestí svätého Petra.
(Vatican News)
