Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX), známe aj ako lefebvristi, podalo na Dikastérium pre náuku viery oficiálne odvolanie proti exkomunikácii šiestich biskupov, ktorí sa podieľali na nepovolených biskupských vysviackach z 1. júla. Medzitým sa viacerí významní kardináli vyslovili za zmiernenie obmedzení slávenia tradičnej latinskej omše.
Bratstvo oznámilo, že 11. júla podalo tzv. predbežný rekurz podľa Kódexu kánonického práva. Tvrdí, že využíva zákonné právo každého veriaceho domáhať sa preskúmania správneho rozhodnutia cirkevnej autority.
Podľa FSSPX má podané odvolanie odkladný účinok na vykonanie dekrétu, keďže kánon 1353 CIC stanovuje, že odvolanie proti rozhodnutiu ukladajúcemu alebo konštatujúcemu trest jeho vykonanie pozastavuje. O tom, či sa tento výklad uplatní aj v konkrétnom prípade, však rozhodne samotný Svätý stolec.
Dikastérium pre náuku viery 2. júla vyhlásilo exkomunikáciu dvoch biskupov, ktorí vysviacky udelili, aj štyroch novovysvätených biskupov. Nepovolené biskupské vysviacky bez pápežského mandátu Cirkev považuje za platné, ale nedovolené.
Bratstvo svoje konanie opäť odôvodňuje údajnou „núdzou v Cirkvi“ a tvrdí, že potrebuje vlastných biskupov na zabezpečenie vysluhovania sviatostí v tradičnom rímskom obrade.
Biskupi volajú po väčšej otvorenosti voči tradičnej liturgii
V kontexte tejto udalosti zazneli aj hlasy viacerých biskupov, ktorí síce nepodporujú krok lefebvristov, no zároveň vyzývajú na prehodnotenie obmedzení slávenia tradičnej latinskej omše zavedených skrze motu proprio Traditionis custodes pápeža Františka z roku 2021.
Emeritný madridský arcibiskup kardinál Antonio María Rouco Varela v tejto línii vyhlásil, že Cirkev potrebuje „pochopenie pre tých, ktorí chcú starý obrad“, a pripomenul pozitívny prístup Benedikta XVI. v motu proprio Summorum Pontificum z roku 2007.
Prefekt Dikastéria pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch uviedol, že by bolo vhodné znovu premyslieť vzťah medzi oboma formami latinského obradu. Podľa neho nemožno len odsúdiť Bratstvo svätého Pia X. bez toho, aby sa Cirkev pýtala, či neexistujú aj vnútorné problémy, na ktoré upozorňuje.
Emeritný janovský arcibiskup kardinál Angelo Bagnasco zdôraznil, že riadna aj mimoriadna forma rímskeho obradu môžu existovať vedľa seba, pokiaľ sa z liturgických rozdielov nestanú ideologické tábory.
K návratu k väčšej slobode pri slávení tradičnej liturgie vyzval aj apoštolský nuncius v pobaltských krajinách arcibiskup Georg Gänswein, dlhoročný osobný sekretár Benedikta XVI. Podľa neho nastal „kairos“, teda vhodný čas na zrušenie obmedzení zavedených dokumentom Traditionis custodes.
Podobný postoj zaujal aj biskup Osla Fredrik Hansen, ktorý uistil veriacich pripútaných k tradičnej liturgii, že nedeľná svätá omša podľa misála z roku 1962 bude v jeho diecéze pokračovať a v prípade potreby je pripravený jej slávenie rozšíriť. Biskup Kodane Czesław Kozon zasa upozornil, že veriacich naviazaných na starú liturgiu netreba marginalizovať. Nepovolené biskupské vysviacky z 1. júla znamenajú najvážnejšie vyhrotenie vzťahov medzi Svätou stolicou a Bratstvom svätého Pia X. od roku 1988, keď arcibiskup Marcel Lefebvre bez pápežského súhlasu vysvätil štyroch biskupov a vyvolal tak rozkol, ktorý trvá dodnes.
