Možno ste počuli o pravidle malých krokov, ktoré sa uplatňuje hlavne v cvičení, ale prospieva v každej jednej činnosti. Aj keď motivační rečníci, ktorými môžu byť v našom prípade aj kňazi, hovoria, že máme chcieť maximum, tak práve toto maximum môže byť odrádzajúce a únavné.
Veď už len predstava, že máme vyliezť na nejakú vysokú horu, zvlášť keď nie sme horolezci, je desivá. Vyštverať sa na horu svätosti, to je veľmi ťažká úloha. Žiť sväto a bez hriechu zo dňa na deň… Dá sa to?
Preto sa odporúča robiť malé kroky, no byť vytrvalý a malými krokmi prejsť veľké vzdialenosti.
Raz som videl reportáž o človeku, ktorý za svojím domom odvozil na fúriku celý vŕšok. Neurobil to zo dňa na deň. Vŕšok planíroval vždy, keď si jeho manželka išla zdriemnuť. Za niekoľko desaťročí bol malý vŕšok fuč. To je, čo?
Často počúvam ľudí, že sa im nedarí modliť sa. Že neobsedia v kostole, že sa nedokážu sústrediť na ruženec ani na litánie, ani na rozjímanie nad Písmom. Aký je na to liek? Najlepšie je načrieť do apatieky svätých, ktorí sa borili s podobnými problémami. No a vidíte, sú svätí.
Svätá Terézia z Lisieux zažívala často „suché“ modlitby, neosobné, bez odozvy. O tomto stave však hovorí, že aj keby zažívala iba takéto modlitby, aj tak by zostala verná modlitbe, neprestala by sa modliť, pretože Boh si zaslúži jej vernosť.
Svätý Ignác z Loyoly hovorí, že práve v najťažších chvíľach treba vytrvať. Povzbudzuje nás, aby sme ani v časoch pokušenia nezmenili svoje prvotné dobré rozhodnutie.
Svätá Terézia z Ávily si svoje modlitby vizualizovala. Hovorila, že modlitba je ako rozhovor s priateľom, o ktorom vie, že ju miluje.
Svätý Ján Mária Vianney povzbudzoval svojich veriacich, ktorí boli unavení a nevládali sa modliť, aby sa predsa len modlili. Stačí povedať: „Ježišu, milujem ťa.“ Takáto úprimná modlitba má obrovskú cenu.
Modlitba teda nemusí byť dlhá, ani dokonale formulovaná. Stačí úprimné: „Pane, zmiluj sa!“ Táto modlitba zostávala ako to najčírejšie aj pustovníkom, ktorí odchádzali na púšť a dlhé hodiny strávili rozhovormi s Bohom. Prenášali veľké slová, robili veľké gestá. Až napokon dospeli k prapodstate, dospeli k tomu, čo im rozochvievalo srdcia: „Kyrie eleison!“
Netreba to teda s modlitbou vzdávať. Stačí málo. Stačí povzdych, stačí uprieť oči k nebu. To sú semiačka modlitby, z ktorých raz môže vyrásť strom svätosti.
Na začiatok stačí povedať: „Pane, nechce sa mi, som unavený, ale som tu.“
