Bratia, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. (Hebr 12,1-4)
Pri čítaní tohoto úryvku mi prichádza na myseľ, ako veľmi sme my kresťania rozdelení na akýchsi liberálov a konzervatívcov. Pritom v tomto čítaní sa píše: „Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.“ Ježiš zniesol protirečenie od hriešnikov. My všetci sme hriešnici a všetci ako kresťania zažívame – aspoň trochu – protirečenie alebo kritiku od iných, ktorí nevidia zmysel a dôvod toho, prečo žijeme ako žijeme.
Horšie je, keď zápasíme my medzi sebou. Ježiša neprijali ani vtedajší zákonníci a farizeji – a neprijali ho, pretože podľa nich sa rúhal. Pretože jedol s mýtnikmi a hriešnikmi, pretože uzdravoval v sobotu, pretože sa robil pánom nad sobotou. Podľa posudzovania niektorých „kresťanov“ bol vlastne liberál.
Ale Ježiš bol hlavne milosrdný k hriešnikom. Nikoho neodsúdil – a ani teba neodsudzuje. Ani tí, čo sa považujú za spravodlivých, nie sú si istí nebom, pretože všetci sme už zhrešili. A ak počítam s tým, že budem zachránený skrze dodržiavanie prikázaní, už som prekliaty, hovorí svätý Pavol Galaťanom, lebo spása je z viery. Všetci sme už zhrešili a jediné, čo nás spasí, je Ježišovo milosrdenstvo.
Toto vzájomné osočovanie, posudzovanie a odsudzovanie sa je také diabolské, že z toho môžeme i ochabnúť, i klesať na duchu. Keď autor Listu Hebrejom hovorí: „V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi,“ myslí tým neodporovali proti vlastnému hriechu, a nie proti hriechu cudziemu.
Samozrejme, že hriech je hriech a plodí smrť a nemôžem s ním súhlasiť. Ale ako kresťan nemôžem nemilovať hriešnika, inak nie som kresťanom. Čo to znamená milovať hriešnika?
Znamená to nepohoršovať sa nad druhým! Možno nedostal také poznanie ako my. Alebo je zviazaný nejakou závislosťou, ktorá ho ničí, a nevie sa z nej vyslobodiť. To je dôvod, aby sa kresťania za neho modlili, a nie aby ho odsudzovali. Pretože keď sa navzájom posudzujeme a odsudzujeme, neslúžime Kristovi, ale diablovi a mrháme silami, ktoré by sme mohli dať nadobro do služby druhým.
