V texte dnešného evanjelia sa dvakrát vyskytuje slovo počiatok.
Pán Ježiš ho použije v odpovedi na otázku farizejov, či človek smie prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny. Odpovedá s odkazom na počiatok, keď ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu, a preto muž opúšťa svojho otca i matku a pripútava sa k svojej manželke (v. 4-5).
Druhýkrát použil Ježiš tento výraz vo formulácii „od počiatku to tak nebolo“ (v. 8). Počiatok tu nemusíme vnímať len ako časový údaj. Latinský výraz in principio by sme mohli preložiť ako „v princípe“. Boh na počiatku vložil do človeka a sveta určitú logiku. Nejde tu teda o časový bod, pred ktorým niečo nebolo a po ktorom niečo začalo jestvovať. Skôr tu ide tu o akýsi Boží kód, Jeho logiku, ktorú do nás a do celého stvorenstva vštepil.
Čo teda Ježiš hovorí slovom počiatok? Aj to, že vy ľudia svojimi zákonmi, názormi, úpravami či hlasovaním nemôžete prehlasovať to, čo je Božie, lebo to zostáva nemenné. Je to niečo, čo je od počiatku, teda čo je v princípe.
V tomto zmysle čítame v Ježišovej odpovedi Boží plán s človekom stvoreným na Jeho obraz ako muž a žena, aby vytvárali intímnu jednotu.
Príčiny súčasnej krízy manželstva nachádzame práve v narušení tejto jednoty. Ak sa na to pozrieme očami štatistík, vidíme, že už pred pár rokmi sa na Slovensku rodilo 40 zo 100 detí v nemanželských zväzkoch. Okrem toho v približne rovnakých číslach sa pohybuje rozvodovosť: zo 100 manželstiev sa asi polovica končí rozvodom.
Preto veľmi potrebujeme počuť to Ježišovo in pricipio. Potrebujeme zamerať svoj pohľad na to Božie, na ten Jeho kód. Pochopiť a uchopiť situáciu môžeme vtedy, ak pochopíme jej princíp. V manželstve je tým princípom, teda Božím zámerom muž a žena, ktorí sú si verní, ktorí nemajú tvrdé srdce, ale srdce prekrvené Kristovou láskou.
Pri obrade sobáša je veľavravný okamih, keď si novomanželia kľaknú pred kríž, položia naň dva prsty a vyslovia prísahu. Uprostred atmosféry radosti vyznieva prísaha na kríž pre niekoho ako príliš tvrdý moment. Musíme odlišovať veselosť od radosti. Veselosť býva často aj povrchná, radosť ide do hĺbky, ku koreňu.
Moment svadobnej prísahy vyjadruje dôležitú skutočnosť: bez kríža to nepôjde. Nepôjde to bez odpúšťania, nepôjde to bez vzťahového reštartu, nepôjde to bez modlitby. Práve ona vracia muža a ženu, manžela a manželku ku koreňu. K tomu princípu, k tomu počiatku. Keď sa manželia modlia, rodina trvá.
Spoločná modlitba v rodine totiž znamená, že sa všetci počas dňa stretnú a vytvoria si spoločný priestor na modlitbu, na prosbu o odpustenie. V tomto kontexte je preto veľmi dôležitý už samotný výber veriaceho partnera, ktorý je predpokladom na spoločnú modlitbu. Ona je tým dôležitým pohybom smerom k počiatku, k Božiemu plánu s každým manželstvom: vzájomné darovanie sa v Božom požehnaní.
