Dnes zaznievajú v rímskokatolíckych kostoloch na celom svete slová z evanjelia podľa Matúša. Sú to slová, ktoré Ježiš adresuje svojim učeníkom; učeníkom spred dvetisíc rokov, ale aj nám, ktorí sa k nemu hlásime dnes:
Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.
Často a rád si čítam tento úryvok a rovnako často ho preposielam svojim známym a priateľom. Všetkým, ktorí sa boja o svoju budúcnosť, všetkým, ktorí sa trápia vo svojich životoch.
Počas korony, ktorá paralyzovala svet, som tento úryvok posielal ľuďom denne. Ľuďom, ktorí sa báli: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“
Občas sa mi dostalo odpovede, že som fanatický katolík, že by som sa mal viac spoliehať na plánovanie, vízie a ich napĺňanie, dokonca som bol obvinený, že som lenivec a toto je len zámienka, ako ospravedlniť vlastnú pohodlnosť a nečinnosť.
Lenže „nebyť ustarostený“ nehovorí o tom, že nemáme nič robiť. Nebyť ustarostený súvisí priamo s evanjeliovou výzvou „Nebojte sa!“, ktorá v rôznych obmenách figuruje v Biblii 365-krát. Je to výzva každodenná.
Náročnejšie ako sa nebáť je výzva na to, čo máme robiť – hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Ak budeme toto robiť, všetko ostatné dostaneme navyše.
Svätý František z Assisi velebí chudobu ako cestu k Ježišovi a tiež sa odvoláva na poľné ľalie: „Pozrite sa na poľné ľalie – Boh sa stará o ne, o čo viac o vás!“
Aj svätý Augustín sa prihovára z hlbín dejín: „Nepremýšľaj, čo budeš jesť, čo si oblečieš. On, ktorý kŕmi ľalie, je tvoj Otec.“
Čo je však to navyše?
Pred časom som stretol jedného vzácneho kňaza a botanika, ktorý vyslovil zaujímavú myšlienku. Opisoval obyčajný kvet. Hovoril, že v kvete má všetko svoju funkciu. Nič tam nie je zbytočné. Kvet je absolútne praktickou záležitosťou prírody.
Napriek všetkej praktickosti je však kvet krásny. A nemusel by byť krásny. Táto krása nie je vôbec praktická. Jednoducho existuje. Krása je tam navyše. Táto krása je znamením, ktoré našu pozornosť strháva na Stvoriteľa. Pán sa o nás stará, aj o kvety, aj o ľalie poľné.
Nie je náhodou to hľadanie Božieho kráľovstva a spravodlivosti iba obyčajná praktická vec pre náš život?
Keď naplníme toto praktické, dostaneme to všetko ostatné, čo je „navyše“: pokoj, hojnosť, požehnanie a nádheru.
