Zo životopisov niektorých mystičiek – Bohom omilostených duší – sa dozvedáme viac o narodení Pána, než nám zjavili evanjeliá, ktoré sú a zostávajú pre katolíkov najdôležitejším prameňom pre sviatostný život. Niektorí však radi siahajú po životopisoch svätých, ktoré odkrývajú pozoruhodné a širšej verejnosti málo známe kapitoly. V živote svätej Brigity Švédskej (1303 – 1373) ich tvoria jej zjavenia. Prečo sa oplatí po nich siahnuť?
Tejto rehoľníčke a spolupatrónke Európy bol zjavený život i umučenie Pána Ježiša, ako aj život jeho svätej Matky. Časť z videní, keď sa jej prihovárala Božia Matka, opísala takto: „Dcéra moja, svojho syna som porodila uprostred modlitby, kľačiac na kolenách v maštaľke. Obyvatelia Betlehema boli zaneprázdnení sčítaním ľudu, a tak sa nemohli dozvedieť o tomto veľkom Božom zázraku… Vedz, že keď traja kráľovskí mudrci prišli do maštaľky, aby sa poklonili môjmu synovi, dopredu som vedela o ich príchode. A keď vošli a klaňali sa mu, môj syn plesal od radosti a tvárička mu žiarila veselosťou. Ja som tiež jasala podivuhodnou radosťou. A pozorne som načúvala ich slovám a uložila som si ich hlboko do srdca…
Nechcela som byť ničím výnimočná, milovala som to, čo bolo skromné. Hoci som z Božieho vnuknutia vedela, že môj syn bude trpieť, predsa ma Simeonove slová o tom, že moju dušu prenikne meč a že môj syn bude znamením, ktorému sa bude odporovať, hlboko zasiahli; bolesť, až kým som nebola s telom a dušou vzatá do neba, bola mojou každodennou súčasťou, hoci mi ju Boží Duch zmierňoval.“ (Zjavenia sv. Brigity Švédskej, Zachej, Žilina 2014; Život a umučenie nášho Pána a život jeho Svätej Matky, Zaex 2014).
Zaujímavý je však ponor aj do tých častí zjavení, kde bolo svätej Brigite oznámené narodenie Božieho Syna. Čítame o tom: „Požehnaná Panna hovorí: ‚Keď mi anjel oznámil, že sa mi narodí syn, chvíľku nato, ako som povedala áno, zalial moje vnútro neopísateľne krásny pocit, a preto som sa vo veľkom pohnutí vybrala k mojej príbuznej Alžbete, aby som ju potešila v jej očakávaní a zároveň aby som sa s ňou podelila o to, čo mi anjel zvestoval.
Keď sme sa s Alžbetou stretli pri studni, objali sme sa a pobozkali na privítanie, dieťatko v jej lone viditeľne zaplesalo a svoju radosť vyjadrilo aj pohybom. Moje srdce v tej chvíli tiež zareagovalo neopísateľným plesaním a začala som Boha velebiť slovami, ktoré vychádzali priamo z môjho srdca a mojej duše, naplnenej Duchom, a moje vnútro opäť zalial obrovský príval radosti…‘“
Detaily od Panny Márie
Na inom mieste zasa čítame aj tieto slová zverené svätej Brigite Pannou Máriou: „… A ja som vedela, z vôle Ducha Svätého, že moje panenstvo zostane nedotknuté, napriek tomu, že som bola z Božej vôle vydatá za manžela. Ale keď som Bohu dala svoje áno a Jozef videl, ako vo mne z pričinenia Ducha Svätého začína dieťatko rásť, veľmi sa preľakol: niežeby ma podozrieval z niečoho nečistého, ale prišli mu na um slová prorokov, že Boží Syn sa má narodiť z panny, a cítil sa byť nehodným slúžiť Božej Matke, až kým mu anjel vo sne neprikázal, aby sa nebál, ale slúžil mi s láskou.
Zo svetských vecí sme si s Jozefom nič neponechali, okrem najnevyhnutnejších vecí, ktoré boli Bohu na česť, ostatného sme sa z lásky k Bohu zriekli. Keď sa priblížila hodina narodenia môjho syna, prišla som podľa Božieho príkazu do Betlehema a priniesla som tie najčistejšie plienky pre svojho syna, ktoré ešte nikdy neboli použité. Do nich som zavinula toho, ktorý sa zo mňa narodil vo všetkej čistote, a hoci som bola od počiatku vyvolená sedieť na najvyššom tróne a byť v najväčšej úcte, vo svojej poníženosti som nikdy nepohrdla urobiť, čo bolo potrebné pre Jozefa alebo pre mňa.“ (Kniha VII, kapitola 35)
Svätá Brigita mala o narodení Spasiteľa toto videnie: „Keď som bola v Betleheme pri jasličkách, videla som nádhernú Pannu, oblečenú v bielej tunike, prekrytej plášťom, pod srdcom mala dieťa a bolo vidieť, že čochvíľa porodí. Bol tam s ňou veľmi počestný starček, mali so sebou vola a oslíka. Keď vošli do jaskyne, starček priviazal vola a oslíka k jasličkám, potom vyšiel von a priniesol Panne zažatú sviecu, ktorú upevnil na stenu. Potom znovu vyšiel, aby nebol prítomný pri pôrode. Panna si potom vyzula obuv, odložila biely plášť a zložila si z hlavy závoj, uložila ho vedľa seba, zostala oblečená iba v tunike, nádherné dlhé vlasy akoby zo zlata jej ležali na pleciach.
Potom vybrala dve veľmi jemné plienky ľanové a dve vlnené, ktoré si priniesla so sebou na zavinutie novorodeniatka, a dve iné, maličké, ľanové, na zahalenie a ovinutie jeho hlavičky, a položila ich vedľa seba, aby ich mohla použiť, keď nadíde čas. Keď mala Panna všetko pripravené, s nesmiernou úctou si pokľakla chrbtom k jasličkám a s hlavou otočenou na východ a s pohľadom upretým k nebesiam sa modlila.
Ruky mala zopnuté a jej oči prezrádzali hlboké vnútorné sústredenie a blaženosť. A ako sa modlila, dieťa v jej lone sa pohlo a o chvíľu nato porodila syna, z ktorého vychádzalo také nevýslovné svetlo a žiara, že slnečné sa k nemu nedalo ani prirovnať; ani svetlo sviečky, ktorú tam umiestnil starček, nebolo žiare ničím podobné, pretože jas sviece bol celkom potlačený jasom nebeským.
Ani neviem povedať, v ktorom momente sa dieťatko narodilo, zrazu som len videla ležať to slávne a najčistejšie nemluvniatko nahé na zemi. Jeho telíčko bolo celkom čisté, bez akejkoľvek poškvrny a nečistoty… Počula som spev anjelov, ľúbezný a sladký… Zatiaľ čo sa požehnaná Panna a Jozef klaňali dieťatku v jasličkách, videla som pastierov a ich pomocníkov, ako prišli dieťatko navštíviť a pokloniť sa mu. Keď ho uvideli, klaňali sa mu s veľkou úctou a radosťou, a keď odchádzali, chválili a velebili Boha za všetko, čo videli a počuli.“
Zachránená pred utopením
Nie náhodou už aj narodenie svätej Brigity sprevádzali mystické proroctvá. Jej matka Ingeborg iba krátko pred jej narodením iba o vlások unikla smrti utopením. Čoskoro nato sa jej zjavil anjel, ktorý jej oznámil, že bola zachránená kvôli dieťaťu, ktoré sa jej má narodiť. Anjel ju nabádal, aby dieťa vychovávala k láske voči Bohu, lebo je darom od Pána.
Brigita už ako sedemročná mala prvé videnie: zjavila sa jej nádherná žena, ktorá jej núkala drahocennú korunu, a keď ju Brigita prijala, položila jej ju na hlavu tak, že pocítila jej dotyk. V deviatich rokoch mala videnie ukrižovaného Ježiša s krvácajúcimi ranami. Matka jej zomrela, keď mala jedenásť rokov, a v trinástich jej otec vybral za ženícha Ulfa Gudmarssona, bohabojného a múdreho šľachtica. Na Brigitinu žiadosť žili manželia istý čas oddelene a modlili sa, aby deti, ktoré im Pán požehná, slúžili jemu a nikdy ho nezarmútili.
Brigita, ako je známe, porodila osem detí. Je charakterizovaná ako žena, ktorá konala mnohé skutky pokánia, venovala sa dobročinnosti, starala sa o chorých. Venovala sa aj dievčatám, ktoré skĺzli k hriešnemu životu, a snažila sa o obrátenie ich sŕdc k Bohu. Šesť rokov prežila na dvore kráľa Magnusa II. a kráľovnej Blanky, panovníkov Švédska a Nórska.
Púť z Moravy až do Švédska
Po manželovej smrti v roku 1343 sa začala ešte intenzívnejšie postiť a nosila odev chudobných. Často mávala videnia. Pán jej zjavil, že si praje, aby založila Rád najsvätejšieho Spasiteľa (ľudovo brigitínky) a išla do Ríma vo Svätom roku 1350. Pápež vtedy žil v Avignone vo Francúzsku a Brigitinou misiou bolo docieliť prosbami, modlitbami a utrpením jeho návrat do Ríma.
Svätá Brigita žila v Ríme ako prostá a vľúdna žena s úsmevom na tvári viac než 20 rokov. Počas jej tamojšieho pôsobenia sa udialo niekoľko zázrakov. Do Ríma prišla za ňou aj jej dcéra Katarína a spoločne pracovali medzi chudobnými i bohatými a všetkým preukazovali milosrdenstvo. Zomrela 23. júla 1373 a pápežom Bonifácom IX. bola kanonizovaná v roku 1391. Ten istý pápež ju v roku 1396 vyhlásil za patrónku Švédska a pápež Ján Pavol II. ju v roku 1999 vyhlásil za spolupatrónku Európy. Je považovaná aj za patrónku vdov, zdravotníkov, pútnikov a umierajúcich.
Český jezuita páter František Lízna (1941 – 2021), ktorý absolvoval púť z Moravy až do švédskej Vadsteny za svätou Brigitou, napísal o tom knihu. Na jej 70 stranách opisuje 46 etáp tejto púte, pričom svoju publikáciu končí slovami vyznania: „Do Vadsteny sa išlo ťažko aj ľahko. V diaľke som videl dve veže. Jedna z nich pôsobila dojmom, akoby práve ona mala byť mojím cieľom: vyzerala ako veža baziliky. Za ňou sa týčila vysoká, veľmi štíhla veža. Myslel som si, že to bude kostol švédskej cirkvi. Ale napokon sa ukázalo, že práve v tomto luteránskom chráme je pochovaná svätá Brigita. Pravý ekumenizmus.
Pred odbočkou do rozsiahleho pútnického areálu stál vysoký muž. Akoby tam na mňa čakal. Doviedol ma k pútnickému domu s možnosťou ubytovania, ale ten už bol zatvorený. Viedol ma teda ďalej. Prosil som ho, aby sme sa pozreli do chrámu, ak je otvorený. Bolo však už päť minút po siedmej hodine a chrám bol od siedmej zatvorený. Sprievodca mi prezradil, že pracuje s väzňami. Bol luterán. Dobre chápal moju situáciu a doviedol ma k sestrám. Otvorila sympatická, pokojná rehoľníčka. Milo ma prijali, ale iba na jednu noc.
Ráno sestry očakávali nejaký zájazd. Pre ubytovacie služby využívajú časť kláštora. Z okna kúpeľne som videl nádherné jazero, mystický kraj. Dlho som nemohol zaspať. Ráno som vstal a minútu pred deviatou hodinou som pokľakol pri ostatkoch svätej Brigity a ostatných neznámych mučeníkov. Plačem. Modlím sa až do dvanástej hodiny.“
Životný rytmus, spovede o štvrtej ráno, spánok na rohožke
Osobnosti svätej Brigity venoval pozornosť aj zaujímavý dánsky spisovateľ a básnik konvertita Johannes Jørgensen (1866 – 1956), ktorý v eseji o nej píše: „Katakomby a hroby mučeníkov boli cieľom jej pútí. Šla do San Sebastiano modliť sa medzi podzemné hroby, k hrobu apoštola svätého Pavla, kľačala na hrobe svätej Anežky alebo pred stĺpom, pri ktorom bol Ježiš bičovaný. Často navštevovala San Lorenzo a klarisky v Kláštore San Lorenzo in Panisperna. Tu sa dokonca posadila na schody medzi žobrákov a natiahla ruku za kúskom chleba. Doma žila skromný, kláštorne pravidelný život so svojimi domácimi. Neurobila nič v rozpore s domácim poriadkom, ktorý jej predpísal jej spovedník majster Petrus.
Všetko bolo dopredu nariadené: modlitby, pobožnosti, almužny, práce, púte, spánok i bdenie. Každé ráno o štvrtej hodine začala svoj deň tým, že išla ku spovedi. Jej svedomie bolo také jemné, že si trpko vyčítala i najnepatrnejšie netrpezlivé slovo, ktoré jej azda vykĺzlo, a po každom takomto nedorozumení nechala trestať neviazaný jazyk: strčila si do úst kus horkého koreňa a žuvala ho. Po spovedi bola na svätej omši…“ Ďalej sa dozvedáme, že spávala na rohožke rozloženej na studenej kamennej zemi, majúc pod hlavou len podušku a prikrývajúc sa len tenkým plášťom.
Český katolícky kňaz, spisovateľ a lingvista Petr Piťha na margo osobnosti a zjavení svätej Brigity vysvetlil: „Literárne dielo svätej Brigity je rozsiahle. Je zhrnuté do ôsmich kníh s jednotným názvom Revelationes (Zjavenia). Vzniklo v rôznych obdobiach jej života. Teológovia a literárni vedci sa pravidelne venujú rozboru jej textov. Brigita zaznamenala svoje zjavenia vo svojom materinskom jazyku. V ňom k nej hovorila Mária, anjeli i Kristus.
Jej dielo sa stalo spolu s prekladom Biblie, ku ktorému dala podnet, stupňom vo vývoji švédčiny a švédskej literatúry. V tom sa podobá Kataríne Sienskej, ktorá podobne písala vo svojom materinskom nárečí. Brigitin pohľad je uprený na život Ježiša Krista. Dominantné témy Zjavení sú Kristovo utrpenie v rozsahu Veľkonočného trídua a tiež aj jeho narodenie. Druhá téma však obracia pozornosť svätice k Panne Márii.“
Benedikt XVI. na margo zjavení
Ako nazerať na jej zjavenia a trvalý odkaz? To nám pripomína cez zachované slová jednej októbrovej katechézy z roku 2010 pápež Benedikt XVI.: „Zjavenia svätej Brigity majú rozličné obsahy a štýly. Niekedy je zjavenie predstavené vo forme rozhovoru medzi Božími osobami či vo forme dialógu Panny Márie so svätými alebo tiež s démonmi; do týchto dialógov vstupuje aj samotná Brigita. Inokedy sú to, naopak, opisy zvláštnych videní a zasa v ďalších prípadoch ide o rozprávania toho, čo Panna Mária odhalila o živote a tajomstvách svojho Syna.
Hodnotu Zjavení svätej Brigity, ktoré sa zavše stali aj terčom pochybností, spresnil Ján Pavol II. v liste Spes Aedificandi: „Uznajúc svätosť svätej Brigity, Cirkev, i keď sa nevyjadruje ku všetkým jej zjaveniam jednotlivo, prijíma celkovú autenticitu jej vnútornej skúsenosti.“ (č. 5)
Keď čítame tieto Zjavenia, stavia sa pred nás mnoho dôležitých tém. Do Pánových úst, ktoré sa jej prihovárajú, Brigita smelo vkladá tieto dojemné slová: „Priatelia moji, tak veľmi milujem svoje ovce, že keby to bolo možné, chcel by som zomrieť mnohokrát – za každú jednu z nich – tou istou smrťou, ktorú som vytrpel pre spásu všetkých.“ (Kniha I, kapitola 59)
Taktiež bolestné materstvo Panny Márie, ktoré ju urobilo prostrednicou a Matkou milosrdenstva, je častou témou, ktorá sa opakuje v Zjaveniach. Ako obdarená týmito charizmami svätá Brigita chápala, že Pán si ju vybral, aby jej prejavil svoju veľkú lásku a obľubu: „Dcéra moja,“ čítame v prvej knihe Zjavení, „vybral som si ťa pre seba, miluj ma celým srdcom, viac než čokoľvek, čo jestvuje na svete.“ (kapitola 1)
Brigita okrem toho dobre vedela a bola pevne presvedčená, že každá charizma je určená na budovanie Cirkvi. Práve preto sa mnohé z jej zjavení, a to aj vo forme prísnych napomenutí, obracali na veriacich tých čias, nevynímajúc náboženské a politické autority. Napomínala ich, aby sa snažili dôsledne žiť svoj kresťanský život; robila to však vždy s postojom úcty a vernosti k Magistériu Cirkvi a predovšetkým k následníkovi svätého apoštola Petra.
Majme na pamäti vážnosť, s akou hľadeli na osobnosť svätej Brigity pápeži a pri betlehemoch v našich farnostiach si tiež môžeme pripomenúť to vzácne, čo nám zanechala vo svojich videniach o narodení Spasiteľa.
