Hoci ide o pomerne mladý mariánsky sviatok, má za sebou zaujímavú históriu a viacero termínov slávenia. Reč je o sviatku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Od Druhého vatikánskeho koncilu sa slávi v sobotu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, teda v tretiu sobotu po Turícach. Gréckokatolícka cirkev ho označuje názvom Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky. Podľa aktuálneho rozhodnutia Rady hierarchov sa však tento sviatok bude sláviť 15. septembra ako východný pendant Sedembolestnej Panny Márie.
Mnohé mariánske sviatky nám pripomínajú konkrétny moment v živote Márie – jej narodenie, zvestovanie alebo nanebovzatie. Sviatok jej Srdca je trochu iný: nestojí za ním žiadna konkrétna udalosť, ale v liturgii zhŕňa celú Máriinu osobnosť, jej vnútorný postoj viery a životný príbeh.
Čo znamená „Máriino srdce“?
Pri slove srdce sa nemyslí orgán z mäsa a krvi. V biblickom jazyku je srdce symbolom najvnútornejšieho jadra človeka – miesta, kde sa stretáva rozum, cit, vôľa, pamäť aj svedomie. Miesta, kde človek myslí, cíti, rozhoduje sa, miluje aj verí.
V Starom zákone kráľ Šalamún prosí Boha o „počúvajúce srdce“, aby vedel rozlišovať medzi dobrom a zlom (porov. 1 Kr 3,9). A po Petrovej kázni o Ježišovi sa v Skutkoch apoštolov píše, že auditóriu „bolesť prenikla srdce“ (Sk 2,37) a otvorili sa pôsobeniu Božej milosti. Práve srdce je teda obrazom miesta, kde sa rodí viera.
Takto hovorí o Márii aj evanjelium: keď pastieri rozprávali o narodení Ježiša a keď neskôrMária s Jozefom dvanásťročného Ježiša našli v chráme, Lukáš vždy dodáva: „Mária zachovávala všetko vo svojom srdci“ (Lk 2,19.51). Premýšľala, vnímala, čo sa deje – a práve v srdci hľadala súzvuk medzi tým, čomu rozumie, a tým, čomu verí.
Srdce ako miesto, kde sa Boh rodí
Už cirkevní otcovia vo 4. storočí si tento obraz osvojili a rozvíjali ho. Svätý Augustín napríklad píše, že Mária bola šťastnejšia, že Krista nosila vo svojom srdci než vo svojom tele: „Blaženejšia bola tým, že ho počala vierou, než tým, že ho nosila v lone.“ Inými slovami: Každý veriaci sa môže Bohu otvoriť podobne ako Mária – ak nie telesne, tak duchovne. Každý z nás môže v srdci „porodiť Krista“, keď ho prijme s vierou, dôverou a láskou.
Máriino srdce sa tak stalo symbolom človeka, ktorý žije vieru celým svojím vnútrom – rozumom, citom aj vôľou. A práve preto je takým silným a nadčasovým obrazom.
Ako vznikol sviatok Srdca Panny Márie?
Po stáročia bola úcta k Máriinmu Srdcu skôr súkromnou formou zbožnosti. Až francúzsky kňaz svätý Ján Eudes sa v 17. storočí zaslúžil o to, aby sa slávil aj ako oficiálny sviatok. Zdôrazňoval, že Máriino Srdce je odpoveďou človeka na Ježišovo Srdce – ak Ježiš ukazuje, ako miluje Boh človeka, Mária ukazuje, ako môže milovať človek Boha.
Baroková zbožnosť, plná emocionality a túžby po vnútornom prežívaní viery, tento obraz rýchlo prijala. A tak sa z duchovného symbolu stalo liturgické slávenie: najprv v rehoľných spoločenstvách, neskôr aj v niektorých diecézach, až napokon v roku 1855 pre celú Cirkev.
V 20. storočí dostala úcta k Máriinmu Srdcu nový impulz cez fatimské zjavenia. Mária tam – podľa slov detí – prosila o zasvätenie sveta svojmu Nepoškvrnenému Srdcu a o modlitbu za obrátenie sveta. V čase druhej svetovej vojny pápež Pius XII. zasvätil celý svet Márii s prosbou, aby sa prihovárala za ľudstvo „roztrhané nenávisťou a rozdelením“. O niekoľko rokov neskôr ustanovil sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na 22. august, neskôr bol dátum presunutý na súčasné miesto v liturgickom kalendári.
Osobitne bolo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zasvätené Rusko, o to pápežmi Piom XII., svätými Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. Naposledy tento úkon vykonal pápež František 25. marca 2022 ako výraz prosby o obrátenie a mier.
A čo dnes?
Úcta k Máriinmu Srdcu nie je len nostalgická tradícia či zbožná spomienka. Napriek tomu, že niektorí si tento sviatok dnes spájajú s prekonanými predstavami o pokání, obete či čistej ženskosti, v jeho jadre je stále silné evanjelium: Boh si hľadá miesto v srdci človeka.
Dnes možno viac ako inokedy potrebujeme pripomienku, že viera nie je len rozumový súhlas ani len emocionálny zážitok. Je to celistvý postoj srdca: vnímať, premýšľať, dôverovať, niesť druhých, byť láskavý, učiť sa odpúšťať, milovať.
Možno by sme si tento sviatok mali preložiť do jazyka dneška takto: Mať srdce ako Mária – srdce, ktoré počúva, zachováva, premieňa a odovzdáva.
A práve to je výzvou aj pre nás všetkých:
- mať srdce pre ľudí, ktorí trpia,
- nehanbiť sa za vieru, ale žiť ju úprimne,
- neutekať pred pochybnosťami, ale vziať ich vážne a hľadať odpovede,
- objavovať krásu viery, ktorá spája rozum, cit aj konanie.
