22. februára slávi Rímskokatolícka cirkev sviatok Katedry svätého Petra. Tento sviatok nie je len spomienkou na fyzický stolec prvého apoštola, ale predovšetkým oslavou Petrovho osobitného poslania v Cirkvi, ktoré mu zveril sám Kristus.
Tradícia siaha až do 3. storočia, pričom jej cieľom bolo vyjadriť vďačnosť za duchovnú autoritu a učenie, ktoré Cirkev prijala od Krista cez svätého Petra a jeho nástupcov.
Slovo stolec (lat. cathedra) označuje pevnú stolicu biskupa, ktorá sa nachádza v hlavnom chráme diecézy, teda katedrále. Práve od tohto slova pochádza aj názov katedrála, čo je označením chrámu so stolcom biskupa.
V tomto kontexte sviatok Katedry svätého Petra pripomína osobitnú úlohu rímskeho biskupa – pápeža, ktorý ako nástupca svätého Petra zohráva v Cirkvi úlohu viditeľného znaku jednoty a duchovného vedenia.
Po zoslaní Ducha Svätého v Jeruzalemskom večeradle sa Peter stal vedúcou osobnosťou apoštolov a prvým pastierom Cirkvi. Postupne rozvíjal misijnú činnosť v rôznych krajinách a na rôznych miestach:
- Antiochia – prvé významné pôsobisko svätého Petra. Práve v tomto meste, kde Peter pôsobil ako prvý biskup, sa Kristovi učeníci prvýkrát nazvali „kresťanmi“ (porov. Sk 11,26). Preto sa v Antiochii tento sviatok pôvodne slávil 22. februára.
- Rím – mesto, kde Peter nakoniec skončil svoju apoštolskú cestu a zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 64 počas prenasledovania kresťanov za cisára Neróna. Pre svoju „slávnu smrť“ sa Rím stal oficiálnym sídlom stolca svätého Petra a jeho sviatok sa tu pôvodne slávil 18. januára.
Pápež Ján XXIII. v 20. storočí spojil tieto dve tradície do jedného sviatku, ktorý sa slávi 22. februára po celom svete.
Kľúčový biblický text, ktorý obsahuje Kristovo poverenie Petrovi, sa nachádza v Evanjeliu podľa svätého Matúša:
„A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16,18-19)
Táto pasáž je jedným z najdôležitejších biblických dôkazov primátu svätého Petra, ktorý mu Kristus zveril. Zahŕňa tri úrovne alebo navzájom prepojené oblasti:
- autoritu nad Cirkvou (symbolizovanú kľúčmi od nebeského kráľovstva),
- učenie a vedenie veriacich (ako pastier Božieho ľudu),
- moc rozväzovať a zväzovať (čo v teologickom kontexte znamená možnosť rozhodovať o otázkach viery a morálky).
Znamením tejto autority nie je len fyzická relikvia trónu svätého Petra, ktorá sa dodnes nachádza v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne, ale predovšetkým jednota, ktorú svätopeterský stolec zaručuje medzi veriacimi.
Ako napísal svätý Hieronym:
„Rozhodol som sa nasledovať Stolec Petra, kde sa nachádza viera, ktorú povýšil apoštol. Tam prichádzam pre pokrm pre svoju dušu, lebo viem, že na tejto skale je postavená Cirkev.“
Aj svätý Augustín zdôraznil dôležitosť tohto stolca slovami:
„Je správne, že cirkevné spoločenstvá vzdávajú úctu počiatkom tejto Apoštolskej stolice, ktorú Peter prijal pre dobro celej Cirkvi.“
Svätý apoštol Peter a jeho nástupcovia teda zostávajú viditeľným a hlavným znamením jednoty Cirkvi, ktorá vďaka ich vedeniu bezpečne kráča dejinami.
V súčasnosti je tento sviatok príležitosťou vyprosovať Božie požehnanie pre Svätého Otca ako nástupcu svätého Petra. Zároveň je mementom aj pre každého veriaceho, aby vo svojej viere zostával pevný tak ako Peter, ktorého meno „Skala“ symbolizuje pevnosť viery, na ktorej je Cirkev postavená.
