Katolícka farnosť, ktorá svojho nového farára hľadá na inzerát? Slovenským katolíckym ušiam to znie cudzo, ale vo Švajčiarsku to až také nezvyčajné nie je. Tamojšie farnosti majú totiž status zamestnávateľov, preto bývajú voľné pozície inzerované verejne.
Farnosti túto úlohu vzhľadom na nedostatok kňazov po konzultácii s personalistami diecézy často preberajú samy. Názornou ukážkou je farnosť Zizers, ktorá voľnú pracovnú pozíciu farára inzerovala nielen vo švajčiarskych, ale aj v nemeckých médiách.
Predseda farskej rady rímskokatolíckej farnosti Zizers Alois Gadola v rozhovore pre portál katholisch.de vysvetlil, prečo si tamojšie farské spoločenstvo vybralo práve túto cestu. Ich doterajší farár sa rozhodol pre mníšsky život, preto po štyroch rokoch z farnosti odchádza. Farská rada sa s generálnym vikárom švajčiarskej diecézy Chur dohodla na tomto postupe. Cirkev v Nemecku oslovila hlavne preto, že odtiaľ pochádzal ich doterajší farár.
Na otázku, či by sa pri súčasnom nedostatku kňazov neuspokojili aj s laickým pastoračným asistentom, Gadola odpovedal negatívne. „Radšej by sme chceli kňaza. Vždy sme mali kňaza a chceli by sme, aby to tak zostalo. Ale pre nedostatok kňazov pozorujeme aj v iných komunitách, že laici vypomáhajú alebo dokonca preberajú vedenie komunity. Viem, že vo Švajčiarsku a Nemecku sa mnohé farnosti zlučujú do väčších pastoračných celkov. Ale to my nechceme. Nateraz,“ opísal situáciu vo farnosti predseda farskej rady.
Čo sa týka finančnej otázky, plat kňaza farnosť zabezpečí najmä z príjmov z cirkevnej dane. „Kňaz v našej komunite zarába veľmi dobre. Má tiež dva dni voľna v týždni, teda pondelky a utorky. Bývanie na fare pri kostole je bezplatné,“ vyratúva Gadola benefity i úlohy nového kňaza. Farnosť od neho bude požadovať päť bohoslužieb do týždňa. Navyše čaká nového farára vyučovanie náboženstva na miestnej základnej škole, vysluhovanie sviatostí a svätenín, vedenie tímu katechétov, ako aj pravidelné návštevy seniorov v domove dôchodcov. Novému farárovi však farnosť ponúka aj možnosť 80-percentného úväzku. V tom prípade by mu odpadlo vyučovanie náboženstva.
Z akej časti sveta bude nový farár pochádzať, na tom farskej rade nezáleží. Hlavne nech mu porozumejú kázeň, keďže v obci žije dosť starších ľudí. „S predošlým farárom z Poľska to fungovalo celkom dobre,“ spomína Gadola a dodáva, že aj do aktuálneho úzkeho výberu sa síce dostal kňaz zo zahraničia, ale stroskotalo to na nedostatočných jazykových znalostiach. Zrejme preto je súčasťou výberového konania “skúšobná” svätá omša.
Tisícka katolíkov v dedine Zizers by uvítala, keby u nich nový farár pobudol aj dlhšie, predchádzajúci sa doteraz zdržali od štyroch do šiestich rokov. A hoci sa v nedeľu ukáže len asi päťdesiatka veriacich (5 percent), predsa bude výsledný počet závisieť od prístupu nového farára.
A aké konkrétne očakávania majú? „Nie príliš mladý, ani príliš starý. Mal by byť otvorený a typický dušpastier. Mal by byť zdravý a pri sile. Mal by priniesť aj vlastné projekty a iniciatívy, ktoré farské spoločenstvo rado podporí.“ Čo však Zizersania vnímajú zvlášť citlivo, je ich predstava o pastorácii, ktorá je podľa nich „vzťahovou prácou“.
Len na jednu vec im akosi pri tých výberových konaniach nezostáva čas: na spoločnú modlitbu za nového farára…
(katholisch.de)
