To meno je pre nás trochu krkolomné. Tyge Ottesen Brahe rád upieral svoje modré oči k nebeskej oblohe. Ja som sa v škole učil, že Tycho de Brahe (1546 – 1601) bol najvýznamnejším renesančným astronómom. Správna latinská podoba jeho mena je však bez toho „de“, to som sa dozvedel až teraz, na staré kolená. A ešte viac ma prekvapila aj jedna iná, nečakaná súvislosť. Teraz, samozrejme, nemyslím na údajnú veľmi nezvyčajnú príčinu jeho smrti. Veď viete, Rudolf II., močový mechúr a tak.
Skôr je pozoruhodné to, že keby som mal odpovedať na otázku, čo by si vzal so sebou zanietený astronóm na opustený ostrov, tak prvé by mi napadlo, že určite ďalekohľad. Astronóm bez poriadneho ďalekohľadu je ako Trump bez arogancie, mizogýnie a prednaštvanosti. Nepredstaviteľné. A predsa bol prvý ďalekohľad vynájdený až 7 rokov po jeho smrti. (1608 – holandský optik Hans Lippershey; 1609, astronomický refraktor – Galileo Galilei.) Klobúk dole pred jeho pozorovaniami urobenými len vlastnými očami, napríklad pohybu planéty Mars. Jeho žiak Johannes Kepler mu mal byť za čo vďačný. A my sme zasa vďační jemu za vesmírne zákony, ktoré takto objavil. A že definitívne je Slnko stredom našej sústavy, priznať to ani nakoniec až tak nebolelo. Galileo, ešte raz prosíme aj takto o prepáčenie. Konečne sa to utriaslo správnym spôsobom a my zrazu vieme – aj vďaka Keplerovým nasledovníkom a s využitím jeho zákonov – posielať na ten Mars sondy.
No v Tychovej dobe bola znova v dejinách ľudstva módnym trendom alchýmia. U niekoho protoveda a u iného čisté šarlatánstvo a kúzelníctvo. Ale vladári tej doby veľmi túžili po rôznych liekoch, kameňoch mudrcov, živých vodách a univerzálnych rozpúšťadlách. (Bojím sa, že aj tí dnešní…) No najviac by sa zišla transmutácia čohokoľvek na zlato.
Ináč fakt sa nakoniec podarila! V roku 1980 jadrový fyzik, nobelista Glenn Seaborg transmutoval niekoľko tisíc atómov bizmutu na zlato v urýchľovači častíc. Tie atómy bombardoval jadrami uhlíka a neónu pohybujúcimi sa blízko rýchlosti svetla. Veľmi, veľmi veľa energie sa na to spotrebovalo… Ináč Glenn počúval ako dieťa uspávanky v švédštine a Tycho sa síce narodil v Dánsku, ale dnes je jeho rodisko súčasťou Švédska. (Ako by povedal nejeden konšpirátor: „To nemôže byť predsa náhoda.“)
Takže Tycho Brahe bol zanieteným vedátorom aj v tejto oblasti. V črepoch jeho zasypaného laboratória Stjerneborg na ostrove Ven sa našiel aj volfrám, hoci oficiálne ešte nebol v tej dobe ani objavený. Veda a paveda mali k sebe vtedy tak blízučko! Skoro ako dnes. A našlo sa tam aj všeličo iné, čo naznačuje, že cieľom Tychových pokusov o transmutáciu bolo určite zlato! To by bolo premieňať niečo lacné a dostupné, nejaký bežný kov, na vzácne zlato! Dnes vieme, že tadiaľ cesta k blahobytu nevedie.
A predsa žijeme dobu moderných alchymistov. Že populárni speváci a speváčky premenia svoj talent – občas aj dosť bežný a priemerný – na astronomické honoráre, sa dá pochopiť. Dobre, aj pri futbalistoch a hokejistoch by som prižmúril oči. Ale je tu početná armáda ambicióznych chlapcov a dievčat, čo chcú byť youtubermi a influencerkami. Keby že tie peniažky len tak chodili na účet za niečo málo predvádzania sa na niektorej zo sociálnych sietí. To by bola ozajstná transmutácia!
A iní chcú zarobiť na kryptomenách. Aj to je očividne novodobá alchýmia. Pokúsil som sa naštudovať si, ako to vlastne s tým bitcoinom je. Je o tom veľa zložitých textov, v ktorých sa laik stratí po pár riadkoch. Celá tá schéma, ako to funguje, tajomní objavitelia, zložité algoritmy, ťažiari, používatelia. Kľúče k virtuálnej peňaženke. Zoskupenia ťažiarov a neuveriteľná hodnota jedného bitcoinu – aktuálne sa blíži kdesi k 100 000,- €. Ale zajtra tam pokojne môže byť o nulu menej…
Ak to však úplne zjednodušíme – až na úplne základný princíp –, tak zistíme toto. Spotrebuje sa veľa elektrickej energie a výpočtového výkonu tých najlepších počítačov na získanie čohosi, čo sa však dá premeniť na reálnych veľa desiatok tisíc eur, takých istých, aké poniektorí – ešte stále našťastie – nosíme v peňaženke. Presne takých, aké ktosi iný získava vytváraním si mozoľov od násady lopaty pri kopaní napríklad aj ryhy pre optické vlákno. Pre vedenie, ktorým určite prebehnú raz aj nejaké jednotky a nuly prenášajúce akýsi virtuálny bitcoin. Hm.
Ak sa vrátim do prostredia evanjeliových textov, aj tam sa táto problematika objavuje. Asi najvýraznejšie pri zázračnom rozmnožení chlebov, keď Ježiša chceli urobiť kráľom. Aby tá v ich očiach alchýmia tvorenia chleba z ničoho mohla nerušene pokračovať. Samozrejme, že neuspeli. Na druhej strane sa mi páči postoj povolaných apoštolov po zázračnom rybolove. Celú noc sa namáhali, a nič nechytili. Ale potom na Jeho slovo neváhali prácne vypraté a vyčistené siete znova hodiť len toť blízko brehu do vody plnej chalúh a konárikov, aby im naskočila až husia koža z toho, aké množstvo rýb zrazu chytili.
To, čo nasleduje, oslovuje: nechali ten zázrak tam, na brehu, trochu možno aj napospas davu, čo Ježiša pred chvíľou počúval so zatajeným dychom, a šli za ním. To bola prvá a kľúčová skúška, v ktorej obstáli. Chceli ešte viac ako len poľahky získané svetské dobrá.
Trochu im závidím. Moja generácia je ohúrená dostatkom. Nech si hovorí kto chce, čo chce, ani moji rodičia, ani starí rodičia nemali tak zahltený priestor vecami a život zážitkami, ako ho mám ja. Až vypukajú epidémie duševných ochorení z tej hojnosti. Ja myslím, že je občas načase zanechať tie siete plné lajkov a smajlíkov a plnotučného dopamínu a pridať svoje stopy do piesku vedľa tých Ježišových. Trochu sa odpútať aj od všetkých tých vecí, čo si tak nástojčivo vyžadujú našu pozornosť a tvária sa pritom, že boli vyrobené, aby nám život uľahčovali. S úmyslom zaloviť omnoho hlbšie vo svojom vnútri, až tam, kde sa dá dotknúť tajomstva zmyslu toho, načo sme tu vlastne. Veď tých 200 000 rokov nášho ľudského vývoja malo doteraz nejaké smerovanie. Teda kým sme nezapadli za posledných 30 rokov do tohto virtuálneho bahna. Aj preto je to také strašne ťažké vyštverať sa z neho. A zase kráčať za Ním…
