V jednej vianočnej kolede sa spieva: „Svet sníval, že príde kráľ a dieťa, čo získa trón!“
Predo dvermi sú najkrajšie sviatky roka. S nimi sa nám od detstva spájajú všelijaké sny. Či už o tej tajuplnej vianočnej idylke, či o tom, čo si koniec koncov pod stromčekom nájdeme. Sen, taký obyčajný a zároveň taký zvláštny výplod našej fantázie, našej predstavivosti. No sú sny v skutku len naším výplodom?
Štúdie o snoch sú fascinujúcou súčasťou psychológie a neurovedy, pretože sny môžu odrážať podvedomie, emócie, spomienky alebo len neurálne aktivity počas spánku. Sú prejavom nevedomej mysle, ktorá funguje, i keď vedomie odpočíva.
Hoci spánok slúži na regeneráciu tela, mozog a duševná činnosť pokračujú v nevedomej forme. Psychológovia ako Freud a Jung zdôrazňujú význam tejto nevedomej časti psychiky – Freud ju vnímal ako cestu k potlačeným túžbam, zatiaľ čo Jung ju považoval za nástroj sebapoznania a spojenia s univerzálnymi symbolmi.
No existuje i ďalšia studnica, ktorá otvára zatiaľ len málo prebádaný horizont snov. Je ňou Biblia.
„Veď Boh hovorí raz aj dva razy, no ľudia si to nevšímajú. Vo sne, vo videní noci, keď spánok padne na ľudí, keď driemu na lôžkach, otvára ľuďom uši a spečaťuje výstrahu, ktorú im dáva.“ (Jób 33,14-16)
Sväté písmo je plné veršov poukazujúcich práve na sny ako na prostriedok, cez ktorý Boh často a s úľubou komunikuje. Jakub videl vo sne rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol dosahoval nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom (porov. Gn 28,12). Jozef sa s tým svojím snom podelil a vyrozprával ho svojim bratom, a oni ho ešte viac nenávideli (porov. Gn 32,5).
No Božie slovo nehovorí len o snoch vôbec, ale ich dôležitosť dokonca akcentuje akýmsi špecifickým darom či charizmou: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry budú prorokovať; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia.“ (Joel 3,1)
Sny sú akoby mostom medzi vedomím a nevedomím; tajomnou bránou, v ktorej môžeme byť kýmkoľvek a zažiť čokoľvek.
Dokonca mnohí vedci svedčili, že isté skutočnosti – či už v oblasti matematickej ako nejaké vzorce, alebo vo fyzikálnej ako nejaké teórie – sa zrodili práve v nich. Mnohí hudobníci začuli práve vo svojich snoch tie chýbajúce tóny do svojich vrcholných a celosvetovo uznávaných skladieb.
Podobnú – a v tieto dni najmä aktuálnu – skúsenosť zažíva aj svätý Jozef, ktorému sa vo sne zjavuje Pánov anjel a hovorí: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ A evanjelista uzatvára: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ‚Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,‘ čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1,20-23)
Mnohí z nás sme so snami zažili podobnú skúsenosť. Snívali sme pekné sny i tie horšie. Sny, o ktorých vieme konštatovať, že boli len obyčajným výplodom našej fantázie či podvedomia, ako aj tie tajomné, ktoré nám odkryli dosiaľ nepoznané.
V tomto vianočnom čase neprestávajme snívať. Snívajme ten najkrajší sen spolu so svätým Jozefom. Sen, ktorý sa stal realitou, pretože svetom znie aj po 2000 rokoch to tajomné: Boh s nami!!! Dieťa, čo získalo trón…
