V známej stati evanjelia stojíme pred obrazom, ktorý nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad tým, čo znamená skutočne žiť. Nejde len o život telesný, ale najmä o život duchovný. Evanjelium hovorí o mužovi posadnutom zlými duchmi, ktorý býval v hroboch. Hroby a cintoríny sú aktuálnym miestom v týchto dňoch pre nejedného z nás.
Tam, kde je ticho, kde sa končí príbeh, kde už nič nerastie – miesto smrti sa stalo domovom posadnutého človeka. Hoci fyzicky žil, jeho vnútro bolo bez života. Okolie ho preto považovalo za strateného, akoby bol už mŕtvy.
Na opačnej strane vidíme obyvateľov mesta. Navonok žili usporiadaný život – pracovali, radovali sa, stretávali sa. Na prvý pohľad mali všetko, čo patrí k normálnemu životu. No keď Ježiš oslobodil muža od nečistých duchov a vrátil mu slobodu, ukázalo sa, čo bolo skryté v ich srdciach. Namiesto radosti nad uzdravením brata oplakávali stratu čriedy svíň – ušlý zisk bol pre nich bolestnejší než utrpenie človeka.
Svine Židia nejedia, boli pre nich len obchodným artiklom. A práve preto strata zisku odhalila ich vnútorný svet. Hoci si mysleli, že žijú, ich srdcia boli bez života. Dokonca Ježiša, darcu života, prosili, aby od nich odišiel. Nechceli zmenu. Nechceli, aby svetlo odhalilo ich temnotu. Radšej zostali vo svojich hroboch, ktoré si sami zvykli nazývať „životom“.
Tento príbeh je výzvou aj pre nás. Aj my chodíme na cintoríny, zapaľujeme sviece, modlíme sa za našich zosnulých – a robíme dobre. No Boh nám zároveň pripomína, aby sme nezabudli na svoj vlastný vnútorný život. Lebo aj človek, ktorý žije navonok aktívne, môže nosiť v srdci hrob – hrob neodpustenia, strachu, zranenia, hriechu alebo rezignácie.
Môžeme dýchať, smiať sa a pracovať – a predsa byť vnútorne bez života.
Evanjelium nás dnes pozýva, aby sme z týchto hrobov vychádzali. Nie vlastnou silou, ale v dôvere k Ježišovi, ktorý jediný dáva život. Nedovoľme, aby sa o nás raz hovorilo, že sme boli „živí len navonok“. Sloboda, ktorú nám Kristus prináša, nie je len pre vyvolených z evanjeliových príbehov. Je pripravená aj pre nás dnes. Nech každý náš krok po cintoríne, každá modlitba i zapálená svieca v tieto dni povzbudzuje naše srdce vykročiť od svojho hrobu k plnšiemu životu s Kristom.
