Viaceré média priniesli v uplynulých dňoch správu o poslancovi britského parlamentu Chrisovi Coghlanovi, ktorého kňaz varoval, že mu bude odopreté sväté prijímanie. Dôvod? Podpora zákona o asistovanej samovražde. Podľa najstaršieho britského nedeľníka The Observer ho pred hlasovaním kontaktoval rímskokatolícky kňaz Ian Vane z Farnosti svätého Jozefa v Dorkingu a zdôraznil, že podpora tohto zákona by znamenala „tvrdošijné zotrvávanie v hriechu“ s následkom odopretia svätého prijímania.
Coghlan, ktorý sa verejne hlási k Rímskokatolíckej cirkvi, v reakcii pre The Observer zdôraznil dôležitosť svojej „osobnej viery“, ktorá by však nemala hrať úlohu v jeho parlamentných povinnostiach. „Nie som katolíckym poslancom za Dorking a Horley. Som liberálnym demokratickým poslancom za Dorking a Horley,“ napísal a dodal, že ho kňazov e-mail „hlboko znepokojil“.
Coghlan napriek tomu podporil návrh zákona, ktorý aj s jeho podporou schválila Dolná snemovňa 20. júna. Dva dni po hlasovaní otec Vane farské spoločenstvo na bohoslužbách informoval, že poslancovi bude odopreté sväté prijímanie. Svoje rozhodnutie obhajoval argumentom, že duchovní sú „strážcovia sviatostí“.
Kňaz tu očividne aplikoval predpis kánonického práva, podľa ktorého sa nesmie dovoliť pristúpiť k svätému prijímaniu okrem exkomunikovaných a postihnutých interdiktom aj tým, ktorí „tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu“ (kánon 915 CIC).
Konanie kňaza kritizovala poslankyňa Labouristickej strany Kim Leadbeaterová, ktorá návrh zákona predložila. Náboženskí vodcovia a veriaci majú plné právo podeliť sa o svoje názory s celou Snemovňou reprezentantov a svojimi poslancami, ale takéto správanie je „úplne neprijateľné“, povedala.
Diecéza Arundel a Brighton, do ktorej farnosť Dorking patrí, uviedla, že hlasovanie bolo pre mnohých „zložitou záležitosťou“. Diecézny biskup Richard Moth pred hlasovaním vyzval duchovných aj laikov, aby napísali svojim poslancom a vyjadrili svoje obavy týkajúce sa návrhu zákona a naliehali na nich, aby hlasovali proti nemu.
Podobné prípady odopretia svätého prijímania poznáme aj z nedávnej minulosti. Z tej nedávnej môžeme spomenúť odopretie svätého prijímania niekdajšiemu prezidentskému kandidátovi Johnovi Kerrymu či predošlému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi pre ich podporu potratov.
Niekdajší blízky spolupracovník pápeža Františka jezuita Antonio Spadaro však tento spôsob označil za zneužívanie Eucharistie ako zbrane politického nátlaku. Kardinál Luis Ladaria preto adresoval americkým biskupom list, v ktorom ich zámer označil skôr za „zdroj sváru než jednoty“. Nabádal ich k opatrnosti a vyhlásil, že je zavádzajúce prezentovať potraty a eutanáziu ako „jediné vážne otázky katolíckeho morálneho a sociálneho učenia“.
Konkrétny postup napokon zostal v kompetencii každého biskupa jednotlivo. V tomto duchu sa k problematike vyjadril napríklad aj biskup diecézy Phoenix Thomas Olmsted v apoštolskej exhortácii Veneremur Cernui z 1. apríla 2021: „Nie všetky morálne otázky majú rovnakú váhu ako potrat a eutanázia. Cirkev učí, že potrat alebo eutanázia sú vo svojej podstate ťažkým hriechom a že pre všetkých katolíkov existuje slávnostná a jasná povinnosť postaviť sa proti nim prostredníctvom výhrady svedomia,“ napísal biskup.
Podľa biskupa Olmsteda môže súčasná politická klíma Cirkev ľahko „obviniť z uprednostňovania jednej strany a vyčleňovania politikov konkrétnej strany takýmto učením“. „Cirkev však iba verne potvrdzuje svoje trvalé učenie o Eucharistii a jej dôstojnom prijatí, ktoré sa vzťahuje na každého jednotlivca,“ zdôraznil biskup s pripomienkou, že keď sa sväté prijímanie prijíma nehodne, sviatosť sa stáva svätokrádežou: „Duchovný liek sa pre daného človeka stáva – je desivé to vysloviť – formou duchovného jedu. (…) Cirkev pozýva všetkých na svadobnú hostinu a zároveň chce pomôcť každému prísť v očistenom krstnom rúchu, aby sa najväčší dar – Eucharistia – nestal jeho alebo jej duchovnou záhubou,“ dodal.
A na jednu vec by sme pri cirkevných sankciách zabúdať nemali: bez bližšieho vysvetlenia sa odopretie svätého prijímania môže javiť ako pritvrdý trest. Význam a účel cirkevných sankcií však nespočíva v potrestaní páchateľa. Dokonca ani exkomunikácia nemá za cieľ nemilosrdne vylúčiť človeka z Cirkvi, ako skôr mu nastaviť zrkadlo pravdy a možností nápravy. Práve pohľad doň má dotyčného priviesť k pokániu, a teda k obnoveniu plného spoločenstva s Cirkvou. Problémy vyvstávajú, keď tento liečivý efekt sankcií potlačí jednostranné zdôrazňovanie spravodlivého trestu.
