Pápež Lev XIV. vymenoval za svojho osobného tajomníka 36-ročného peruánskeho kňaza Edgarda Ivána Rimaycunu Ingu. Týmto krokom sa nový pápež vracia k tradícii stabilného osobného tajomníka, ktorú jeho predchodca pápež František prerušil.
Na rozdiel od argentínskeho pápeža, ktorý svojich tajomníkov pravidelne menil každé tri až štyri roky, Lev XIV. sa očividne rozhodol pre stabilnejšiu formu.
Posledným, kto túto funkciu stabilne zastával, bol nemecký arcibiskup Georg Gänswein, ktorý slúžil Benediktovi XVI. od roku 2003 až do jeho smrti na Silvestra 2022.
Nový pápež a jeho čerstvo menovaný tajomník otec Rimaycuna sa poznajú od roku 2006, keď pôsobili v peruánskej diecéze Chiclayo. Otec Rimaycuna po ukončení štúdia začínal ako kaplán v Katedrále Santa María. V roku 2017 odišiel do Ríma, kde pokračoval v biblických štúdiách na prestížnom Pápežskom biblickom inštitúte.
Pri odchode z rodnej diecézy v roku 2023 zanechal Rimaycuna odkaz, ktorý publikoval portál Aleteia: „Z Chiclaya som odchádzal s nostalgiou, no aj s útechou, že ma čaká priateľ, s ktorým budem ďalej pracovať pre dobro Cirkvi.“
Ďalším z pápežových prvých personálnych rozhodnutí bolo menovanie kardinála Baldassara Reinu za veľkého kancelára Pápežského teologického inštitútu svätého Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu. Reina tak nahrádza arcibiskupa Vincenza Pagliu, ktorý 20. apríla dovŕšil 80 rokov.
Päťdesiatštyriročný kardinál Reina pôsobí od roku 2024 ako generálny vikár Rímskej diecézy. V tejto funkcii zastáva zároveň aj post veľkého kancelára Pápežskej lateránskej univerzity, pod ktorú Inštitút svätého Jána Pavla II. patrí.
Aj toto pápežovo rozhodnutie z 19. mája signalizuje návrat k predošlej praxi, keď vedenie Inštitútu patrilo generálnemu vikárovi Rímskej diecézy. Zmenil to až pápež František v roku 2016, keď do čela ustanovil arcibiskupa Pagliu.
O rok neskôr v roku 2017 František Inštitút zásadne zreorganizoval. Pôvodne ho založil Ján Pavol II. v roku 1982 ako inštitút pre štúdium manželstva a rodiny so zameraním na morálnu teológiu. František však rozšíril jeho profil o spoločenské vedy. Nové stanovy z roku 2019 priniesli vlnu kritiky – predovšetkým zato, že viacerým dlhoročným pedagógom neboli predĺžené zmluvy a výber nových pracovníkov bol sporný.
Inštitút čelil v minulosti viacnásobnej kritike pre „nejednoznačné a mätúce vyjadrenia“ v etických otázkach. Mediálne známou je kritika knihy Teologická etika života z vlaňajšieho júna, ktorú vzniesli zástupcovia Austrálskej katolíckej lekárskej asociácie s podporou viacerých katolíckych morálnych teológov a bioetikov.
Spracoval Rastislav Čižik.
