24. mája si Rímskokatolícka cirkev pripomína Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov – titul, ktorý vystihuje Máriinu úlohu ochrankyne, príhovorkyne a Matky Cirkvi zvlášť v čase nebezpečenstiev a skúšok. Hoci má korene už v starokresťanskej tradícii, svoj osobitný liturgický sviatok získala v roku 1815 po návrate pápeža Pia VII. z vyhnanstva.
Vzývanie Márie ako Pomocnice kresťanov sa vyskytuje už v gréckych spisoch prvých kresťanských storočí. Svätý Ján Zlatoústy použil tento titul vo svojej homílii v roku 345 a ďalší otcovia Cirkvi ako Proklos, Roman Sladkopevec či Ján z Damasku v tejto línii pokračovali. Výraz „pomocnica“ sa objavuje aj v najstaršej mariánskej modlitbe Pod tvoju ochranu, známej už z 3. storočia.
Do Loretánskych litánií sa výzva „Pomocnica kresťanov“ dostala pravdepodobne po bitke pri Lepante v roku 1571, keď kresťanské loďstvo zvíťazilo nad bojovou flotilou Osmanskou ríšou. Víťazstvo bolo pripisované príhovoru Panny Márie a vojaci, ktorí sa vracali z boja, sa v Lorete modlili k Márii ako k svojej Pomocnici.
Keď sa pápež Pius VII. po šiestich rokoch väznenia Napoleonovým režimom vrátil 24. mája 1814 do Ríma, Cirkev si uvedomila, aké silné bolo Máriino sprevádzanie orodovaním v období pápežovho utrpenia. Na pamiatku tohto návratu i ako vyjadrenie vďaky pápež zaviedol sviatok Pomocnice kresťanov.
Svätý Ján Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole, rozšíril úctu k Panne Márii Pomocnici vo veľkom rozsahu. Postavil baziliku s jej patrocíniom v Turíne, založil Kongregáciu Dcér Márie Pomocnice kresťanov a zasvätil jej celé svoje dielo. Vyslovil tiež želanie: „Každý dom saleziánskeho diela nech je silný v láske k Márii Pomocnici a všetko sa podarí.“
Úcta k Panne Márii Pomocnici kresťanov prekročila hranice Európy. Austrália ju prijala za svoju patrónku už v roku 1844, Čína v roku 1924, Argentína v roku 1949, Poľsko od začiatku 19. storočia. Úcta sa silno zakorenila aj vo východnej Európe.
Na Slovensku sa tejto mariánskej úcte teší výnimočné postavenie: až 22 kostolov je zasvätených Panne Márii Pomocnici kresťanov. Tieto chrámy sú roztrúsené po celej krajine a sú živým dôkazom toho, že Máriina pomoc nie je len historickou tradíciou, ale živým vzťahom viery a dôvery.
V súčasnosti je sviatok Pomocnice kresťanov slávený s dôrazom na dve dimenzie: osobný duchovný zápas veriaceho proti hriechu a kolektívny zápas Cirkvi proti duchovnému útlaku a nepokojom vo svete. Druhý vatikánsky koncil túto Máriinu úlohu pripomína vo svetle lásky, nádeje a materskej starostlivosti: „S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti. Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi ako Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica. To sa však chápe takým spôsobom, že sa hodnosti a účinnosti Krista, jediného Prostredníka, nič neuberá a nič nepridáva.“ (Lumen gentium, 62)
Aj dnešný svet, poznačený neistotou, duchovným zmätkom a polarizáciou, potrebuje Pomocnicu kresťanov, teda tú, ktorá sprevádza, vyprosuje milosť a je pevným mostom k Božej blízkosti.
Veriaci sa na ňu obracajú aj touto modlitbou svätého Jána Bosca:
Mária, Panna mocná, veľká a slávna opora Cirkvi, hrozná ako vojsko zoradené do boja! Ty sama vyvraciaš všetky bludy sveta. Ochráň nás pred nepriateľom v našich úzkostiach, zápasoch a ťažkostiach a v hodine našej smrti nás prijmi do večnej radosti. Amen.
Preblahoslavená Panna Mária, teba Boh ustanovil za pomocnicu kresťanov. Buď ochrankyňou toho domu. Prosíme ťa, preukazuj nám svoju veľkú pomoc. Ochraňuj tento dom od každej škody, od požiaru, od záplavy, od blesku, od víchra, od zemetrasenia, od zlodejov, od zlých ľudí, od nepriateľských vpádov, od vojny a od každej pohromy.
Požehnaj, ochraňuj, bráň a stráž ako svoje deti nás všetkých, čo v ňom bývame. Zachráň nás od každého nešťastia a nehody, ale nadovšetko udeľ nám potrebnú milosť, aby sme konali čo najviac dobra a vyhýbali sa hriechu.
Panna Mária Pomocnica kresťanov, oroduj za nás!
